Streda...ožrať sa treba!

19. března 2009 v 16:07 | Little Treasure |  Reči okolo blogu

Je mi ako vždy! Zase mizerne!
Som závislá na nugatkách, orionkách, kvapkách do nosa, žvýkaček and c.o. Smoklím kade chodím, hrdlo ma bolí, ale aj tak musím do školy.
Toto neni len nádcha. Príšerne smrkám, poťahujem nosom, mama neni ochotná ani mi kúpiť aspirín alebo prášky na spanie (nie biele prášky!). Tvrdí, že sú návykové. A čokoláda návyková nie je?! No toto... Síce, kebyže nejdem do školy, nemôžem na tréning. To by bola škoda. Aj tak.
Ráno som chcela ísť poza školu, akože idem smerom ku škole, potom zahnem. Nemala som šťastie! Videla ma svätá Natálka! O ona je známa zadrbaná bifloška. Kurva! Musela som ísť do školy. Ufff.
Matika, smoklila som ako blázon, pod očkami kruhy jak gravitačné pole zeme, proste hrúza. Triedna mi ešte vynadala, vraj nemám nahlas smrkať a vraj kýcham naschvál, ešte mi aj dala poznámku. Vraj: Cez hodinu napodobňuje chorobné zvuky, napísala do klasáku jej typickým škrabopisom. To bola ešte aj dvojhodinovka. Pomóoooc!
Geografia. Mala byť písomka, (aj) preto som nechcela do školy. Koštialka nabehla s úsmevom od ucha k uchu žem sa nič nepíše! Vďačne som zasmrkala a začaal som si kresliť niečo ako Keď odtiaľ zdrhnem.
Potom Biola. Toto má koho baviť?! Smrk, smrk.
Slovenčina. Pomedzi šťastné smrk, smrk skáčem po plafón. plný počet z písomky! Ja budem musieť Simone poďakovať! Dala mi opísať! Hehehehemihihaha! Kto by teraz počúval Slejzine vzdychy?! Oki, rečnícka otázka.
Cez prestávku som si skočila kúpiť do bufetu vreckovky. Smŕŕŕk! Smrk, smrk!
Cez fyziku som aspoň polhodinku klopkala nechtíkmi po lavici. Jasné, že som kukala len na hodiny. Dokedy ešte?
Na obede som ďobkala do šalátu, smrkala som popritom, samozrejme, vyslúžila som si nepekné pohľady od mnohých spolužiačiek - byfľošky nr. 1. Rýchlo som odniesla a bežala som na klavír, lebo som skoro meškala.
Klavír ma síce až tak nebaví, lenže čo s tým narobím. Je super hrať všetky tie pesničky. Ibaže, ibaže (nádych, výdych) treba cvičiť asi polhodinku denne. Ja väčšinou hrám 15 minút za dva dni.
Konečne som vstala od klavíra a padala som domov.
Domáce si nerobím už zo zvyku, ale včera? Zatla som zuby a písala som "jako mních prepisuje knihu". Šup do tašky!
Každý sa väčšinou čuduje, čo robím sama doma, ale mne je tak dobre. Niekedy lepšie jak v partii. proste chcem byť sama, a čo? Väčšinou prepínam kanály, premýšľam, len tak mi pri hudbe ujde slzička-dve a napíšem si báseň. Nikde ju nezverejním, je to pre mňa. Zvečňujem si pocity.
Večer som sa necítila na to, aby som išla vonku, šál sa mi brať nechcelo, a v hrdle ma škrabalo. Ešte furt som zachrípnutá.
Jéj, ešte mi zvýšila vodka!
Chlíp, smrk, glo!
Srk, smrk, srk!
Chlíp, cuc!
Smrk!
Chŕŕŕ....
 


Komentáře

1 kajuška | Web | 28. března 2009 v 15:10 | Reagovat

nezavidím ti. ja uz len ked trochu zakaslem tak som doma ale ani moja mama mi moc nechce dávať lieky.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.