1. kapitola: Ženevská Mládež

20. května 2009 v 19:51 | Little Treasure |  Duša odchádza, peniaze zostávajú
tak a na svete je 1. kapča :D bola hotová už skôr, no viete, škola, prepisovanie zo zošita do compu, tréningy, učenie, klavír...nechcem sa vyhovárať, ale kocom roka mám to ho fakt veľa :( naozaj :D po 15. júni pribudnú kapitoly častejšie, sľubujem :D oficiálne ;)
užite si kapču, kritiku prijmem, každý nejako začína a potrebuje usmerniť :D (aj keď mám dej premyslený) :D
click c.č.






"E-ešte nie je neskor-ro!" prekrikovala sotva šestnásťročná Sealowa, dcéra Carla Geerowalda, rev hudby o stovky kilometrov ďalej.
"A čo-o si si my-my-myslela? Ž-že je neskoro-o? Sú ešte le-len dve," reagoval B.G. . "Sealo-owa-a, no ide-e-e-š! Do štvrt-tej fu-ungujem-me!"
Fungujú?
Pod týmto si B.G. najskôr predstavoval poriadny žúr, a ten zahŕňal najmä slopanie. Napriek dvanástim fľašiam vodky, ktoré vyslopali (Fernet sa nepočíta), zvyšovali tri poloplné fľaše. Na pitie boli zvyknutí, zopár sa ich ešte držalo na nohách; nuž, takýto bol život tínedžerov z vrstvy vrchných desaťtisíc.
"Je te-t-tu vod-od-od-ka?" koktalo ďalšie dievča, potácajúc sa vysvietenou miestnosťou.
"Na," ktosi jej podal jednu z poloplných fliaš. Dievča ju končekmi prstov horko-ťažko zachytilo, odglglo si priamo z fľaše a niečo nahlas vyspevovalo, hoci ju v hluku hudby nebolo počuť.
"Čo-o-o myslíte-e, kedy to tu ošabľu-ľuje?" opýtala sa Sealowa. "Čo tak do-do-niasť la-la-vá...lavo-o-r?"
Sealowa si dala ešte asi dva deci priezračnej tekutiny.
"T-ty by si dok-ké-káza-za-la niekde zoh-ohnať lavo-o-or?"
"Tralala!" čvirikala iná dievčina. "La-la-la-lavo-o-o-o-o-or! Hm-hm-hm-hm-hm...trala-la-la-la-a-a-a-a-a!!!" nôtila si neprítomne. Tá už mala v sebe dosť.
Viacerí si čosi šomrali pod nosom - nikto nerozprával súvislo, márne sa pokúšali artikulovať. D.J. od pultu stále - a jediný - makal, zatiaľčo B.G. zacgytil Sealowu za pás a potiahol ju smerom k nejakej izbe.
V noci bola Sealowa opitá zvodkyňa, no okolo šiestej ráno sa presunula do vily Geerowaldovcov, kde zas hrala Carlovu poslušnú dcérenku. O pol ôsmej zišla po obrovských schodoch a pozdravila Claire.
Claire ju nikdy nemala rada, už len preto, že Sealowa by prakticky jedného dňa mohla zdediť Geerowaldov majetok. Claire si Carla určite vzala len kvôli peniazom. Prečo inak by sa tridsaťročná pekná cieľavedomá blondína zaujímala o muža pred šesťdesiatkou?
No možno Sealowe závidela - Sealowa mala totiž telo bez jedinej chybičky, a navyše chodila s B.G.-om, ktorý bol právom považovaný za jedného z najkrajších v Ženeve.
Claire len utrúsila ako vždy: "Dobré ráno, Sealowa." Mala stisnuté pery a obočie jej tvorilo súvislú líniu.
No možno nemala na Sealowe rada štýl obliekania. Claire nosievala prežehlený kostýmček svetovej značky, sukňu cudne aspoň po kolená, blond kadery dokonalo upravené, okuliare a precízny mejkap, zatiaľčo Sealowa v sukni síce drahej, no omnoho kratšej, vyzerala predsa len trošku povoľnejšie. Skrátka, Sealowino oblečenie bolo tiež drahé, no vyzývavejšie než Clairino.
"Sealowa-a-a-a!!!" vykríkol Alexander, jej nevlastný brat, keď začul Sealowine kroky po schodoch a rozbehol sa z jedálne do haly.
"Alexander," prísne začala Claire (stále mala stiahnuté obočie), "najprv dojedz!"
Malý blondiačik na Claire nedbal, dobehol k Sealowe a tá si k nemu čupla. Alexander ju objal celou silou, avšak Sealowu to akurát šteklilo.
"Čauko, Alex," pozdravila ho Sealowa.
"Alexander, Sealowa!" Claire pripomínala Alexovo snobské meno, pričom ´Sealowa´ vyslovila ako nejakú nadávku.
Alex pustil Sealowu, rozbehol sa nazad do jedálne a stihol ešte vykríknuť: "Nazdar, Seal!"
Claire na to nič nepovedala, zato spustila obočie a jej oči tvorili tenké štrbiny.
Sealowa vyšla von predným vchodom, kde ju čakalo strieborné audi so šoférom. Naskočila dovnútra a zatresla dvere.
"Dobré ráno, slečna Sealowa."
"Dobré, Franz," pozdravila ho Sealowa.
Sklopila zrkadlo a prezerala si oba svoje vrkoče, čiernou olemované oči, dokonalý "nepriestrelný" mejkap a skoro červené ústa, kým sa neuistila o ich bezchybnosti. Franz bol teraz ako vždy ticho, Sealowu akurát zdravil. Možno preto jej cesta do školy každé ráno pripadala tak nudná. Šofér ju vysadil rovno pred vchodom do školy, kým on ešte šiel zaparkovať. Sealowa chodila na Anglické Gymnázium. Nebol to jej výber, rozhodol Carl, a Sealowe to bolo ukradnuté. Školu pokladala (a asi aj vždy bude) za nutné zlo.
Vlastne nemala dôvod, aby jej to vadilo. Mohla sa predsa dennodenne stretávať s rovnako bohatými ľuďmi. Boli predsa približne takí bohatí ako Sealowa, väčšinou pekní a drvivá väčšina sa chcela zabávať. Túto púhú skutočnosť využívali všetci. Vytvárali tak niečo ako takmer priateľské skupiny. Neboli to partie. Partia je ako barla, ktorá ťa podrží aj v najťažšej chvíli. Tieto skupiny boli ako sadra - ani nevieš kedy ťa nakopne. Ak by mal niekto nejaké problémy, ostatní by sa naňho proste vykašľali.
Na Sealowu zatiaľ nie. Zatiaľ bola najobľúbenejšia na škole. Ibaže...dokedy?
"Sealowa," pozdravila ju nejaká blondína. "Už si počula to s tým krachom McHornovcov?"
"Predstav si, skrachovali za dva mesiace," pridala sa iná.
"A čo iné si zaslúžia?" /žeby výplatu?/
"Uhm," prikývla Sealowa.
Dievčatá štebotali, no Sealowa si ich až tak nevšímala. Toto na živote obľúbených nemala rada. Každý na ňu len falošne švitoril. Nikdy nemala skutočných priateľov. A myslela si, že ani nikdy nebude.
"Hej, Sealowa, čo si tak ticho?"
"Nič, len...viete, mali by sme si ísť po veci, lebo nás zvozí matikár," rýchlo zareagovala Sealowa, zmenila tému. Zamyslela sa, nedávala pozor, a to nebolo prípustné, ak chcela najobľúbenejšou zostať.
Nahodila ukážkovo jemný úsmev, za ktorým len skrývala zamyslenie. Ako obľúbená sa smela len usmievať, mať dobrú náladu, pretože ľudia si obľúbili Usmiatu Sealowu. Čo na tom, že aj ona má zlé dni, depky a zlé nálady? Zakryla ich ukážkovým úsmevom.
Čosi tušila. Bolo to, ako keby cítila vo vzduchu niečo nepríjemné.
Kamarátky sa pohli a Sealowa s nimi držala krok ku skrinkám, kde si vybrali veci na prvé dve hodiny. Pobrali sa na vyučovanie. Normálne hodiny, ako každé, ako inde, čiže viac než poriadne nudné. Typické. Kontrola dochádzky, známky z testov, učivo, zvonček...
Prvá, druhá, tretia, štvrtá, piata a šiesta hodina nejako prefrčali dňom. Sealowe pripadali ako večnosť.
Po zazvonení na obednú prestávku sa stretla so svojou partou. Boli na ceste do jedálne, avšak Sealowu ktosi oslovil: "Slečna Sealowa Geerowaldová?"
Tá pozrela po svojich "kamarátkach", potom na muža okolo tridsiatky v obleku.
"Mohli by ste na slovíčko? Vaše priateľky vás určite počkajú pri obede." Prísne na Sealowinu partu pozrel a tie kvôli jeho pohľadu prikývli. Skupinka sa vzdialila. "Som agent Bord, štátna kriminálna polícia."
"Ale ja som absolútne nič neurobila!" rozčuľovala sa Sealowa. Fízlov nikdy nemala rada. Myslela si, že tento chce len vymýšľať neexistujúce Carlove podvody. Teda, Sealowa si myslela, že neexistujúce.
"Isteže nie. Chceme len zopár informácii."
"K čomu akože? Čo na mňa chcete vyhrabať?"
"Váš otec je mŕtvy."
Sealowu to totálne šokovalo. Pozerala po ňom ako vyoraná myš (ja neviem, čo to znamená, ale hovorí sa to, keď niekto pozerá šokovano-zhrozene).
"Čože?"
"Zavraždili ho dnes v noci v Berne."
"Kto?"
"Prepáčte, ale to sa práve pokúšame zistiť. Kde ste boli včera v noci okolo polnoci?"
"Mne to neprišijete! Ja som to nebola."
"kde ste boli?"
"Na párty. Sa spýtajte. Hocikoho - Stacy, B.G.-a, Peta, Elisy," začala a vymenovala skoro všetkých, ktorých si z párty pamätala.
"Spýtam sa. A neviete, že by mal váš otec nejakého nepriateľa? Problémy?"
"Problémy nemal." Akurát s impotenciou, v duchu sa Sealowa zarehotala. "Nepriateľov asi veľa. Môžete sa pýtať konkurencie. A tých je veľa."
"Aha. Vyzerá to, že si už nemáme čo povedať. Dovidenia."
"Dovi," otočila sa Seaowa smerom do jedálne.
Na obede poohovárala pol školy, hodila sa po B.G.-im, pozobkala hranolky a vyprážený syr a vyšla na parkovisko, kde ju už ako obvykle načas čakal Franz s audi. Sealowa naskočila dovnútra a rozmýšľala.
Môjho otca zavraždili, pomyslela si. Kurva, kto to mohol byť? Hmm...keď už spomínam kurvu, asi Claire. Aj keď tá bola v Ženeve, čiže kohútik nestlačila ona. Čo ak si vraždu objednala? Teraz zdedí všetko Claire a na mňa sa vyjebe. Ach jaj. Pre ňu je naj Alex. A ona je tiež naj. Naj, to hej, ale lama. Poriadna.
Možno by som na ňu mala byť milá, rozmýšľala Sealowa ďalej. Ak zdedí všetko, tak aj dom, a potom by ma z neho mohla vyhodiť. Potom sa mi B.G. veru nevrhne do náručia, ale vrhne na ulicu. Lama sprostá!
Audi zabrzdilo na príjazdovej ceste k vile patriacej Geerowaldovcom. Sealowa vystúpilo, no jej oko si všímlo detail, ktorý sem nepatril. Opel. Im nepatrilo. U nich sa leskli autá inej triedy, nie opel, a ešte k tomu príšerne tmavozelený. S nálepkou Polícia.
To nebude len tak.
Sealowa sa rozhodla ignorovať opel, proste prešla chodníkom a schodmi k obrovským dverám. Odomkla si a cez vstupnú halu prešla do predsiene pre domácich. Zložila si krásnu vzorovanú mikinu.
Cez haly k nej zo salónika doľahli hlasy. Už ich dnes raz počula. Agent Bord a pani Claire Geerowaldová.
"Do piče," nahlas zanadávala Sealowa.

/a vy by ste nenadávali? byť s fízlom a macochou v jednom dome nemdopadne dobre :D/
 


Anketa

Naj HP postava?

Harry 13.6% (3)
Ron 4.5% (1)
Herm 9.1% (2)
Draco 9.1% (2)
Snape 13.6% (3)
Dumbledore 0% (0)
McGonagallka 4.5% (1)
Neville 9.1% (2)
Luna 4.5% (1)
Lily Potterová 4.5% (1)
James Potter 4.5% (1)
Voldy 9.1% (2)
Sirius Black 13.6% (3)

Komentáře

1 kiksa22 | E-mail | 20. května 2009 v 20:23 | Reagovat

dzive!! uz sa tesim na pokracovanie:PP je to super!fakt! d:P

2 pepenka5 | E-mail | Web | 20. května 2009 v 21:53 | Reagovat

Chúďa... Byť na jej mieste...

3 wladka | Web | 21. května 2009 v 10:21 | Reagovat

diki
kapitola je krasn
pokracko:)

4 *princessna* | Web | 21. května 2009 v 10:56 | Reagovat

nechceš kuknout na můj blog díky ....

5 Little Treasure...KAPITÁNKA BLOGU ;) | Web | 21. května 2009 v 15:44 | Reagovat

[1]: díky ;)

[2]: njn :D šak to sa ešte v Ženeve uvidí, kto je chúďa :D :D neprezrádzam :D

[3]: aj tebe díky za koment :)

[4]: ach jaj...reklamy si neprosím, ale ÚPRIMNÉ KOMENTY :D

6 Little Treasure...KAPITÁNKA BLOGU ;) | Web | 21. května 2009 v 15:51 | Reagovat

[4]: zo zvedavosti som si ten tvoj (nadávky sveta) blog kukla...no neže píše blog nenalezen! :D keby tu aspoň reklamy boli poriadne :D

7 wladka | Web | 21. května 2009 v 16:04 | Reagovat

ta nneeeeee
nechces spriatelit
odp na mna na moj blog

8 Vevunka | Web | 21. května 2009 v 18:40 | Reagovat

Ahojky prosím hlasla by si pro mě na http://lucikiki.blog.cz/0905/finale-sonb  ¨  jsem tam jako Vevunka DÍKY páápáá

9 Little Treasure...KAPITÁNKA BLOGU ;) | Web | 22. května 2009 v 17:54 | Reagovat

[8]: sorry...reklamy neuznávam!!!

10 Nellie | Web | 23. května 2009 v 19:06 | Reagovat

Prepáč ,že to čítam až teraz ,ale bola som mierne indisponovaná. btw mne sa to teda parádne páči :) idem hneď na druhú kapitolu:)

11 pimpinela | Web | 8. června 2009 v 12:31 | Reagovat

Neviem prečo, ale mám pocit, že so Sealow smrť otca moc neotriasla...
Mno a páčilo sa mi, že agent Bord :d muhehehe doska :DD, toršku mi to pripomýna agenta Bootha :D (agent so serialu kosti ak  pozeráš :D,)
kapotilka moc napínava, čítam ďalej :)

12 Little Treasure KAPITÁNKA BLOGU ;) | Web | 29. června 2009 v 13:30 | Reagovat

[11]: jj, Kosti inšpirujú :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.