2. kapitola: Pohreb

23. května 2009 v 17:23 | Little Treasure |  Duša odchádza, peniaze zostávajú


Je tu kapitolka k DO,PZ :) Sorry, že po dlhom čase, ale ja toho mám skutočne veľa :D teda okrem inšpitácie ;) príbeh uberie ešte poriadne obrátky :D uvidí sa, kto bude chudák :D
a v škole diktát dopadol na počudovanie dobre 8D na výtvarke som si ceruzkou nakreslila tento obraz, začala som vlasy a potom ho dokončím a možno aj nahodím :D ;)

A TU KAPITOLKA :D užite si ;)





"Sealowa," ozval sa Clairin hlas, tentoraz prehnane sladučký. "Na slovíčko."
"Do piče." Sealowa zanadávala ešte raz, ale pre istotu tichšie. Vzdychla a ledva prepletajúc nohami prešla halami do salónika.

Zo všetkých miestností v obrovskej vile jej do oka nepadol práve salónik. Celý si ho zariadila Claire. Celý gýčovitý. Nábytok bol barokový, teda viac-menej prečačkaný, no a keď bol skombinovaný s napodobeninou dobových vzorovaných tapiet, výsledok nemohol lahodiť oku. Sealowinmu už vôbec nie. Avšak, bol to Clairin salónik. Sealowa nebola povinná chodiť sem. Doteraz.

Uvedomila si, že to musí byť vážne, pokiaľ ju Claire pozvala do tohto priestoru. Claire si bola vedomá Sealowinho vzťahu k salóniku. A vôbec, načo by ju doteraz Claire pristavila hoci len na slovíčko? Ignorovala ju okrem ´Dobré ráno, Sealowa,´, ´Dovidenia, Sealowa´ a iných jednoslovných záležitostí.

Sealowa sa pri pohľade na skrinku s dvoma Amorkami zamračila. Claire si premerala Sealowu i agenta, ktorý na Claire upieral zrak a zanovito mlčal.

"Sealowa," začala Claire, prelomila trojminútové ticho, "chcela by som ti vyjadriť úprimnú sústrasť." No jasné, "úprimnú", pomyslela si Sealowa. "Viem, že nemáš rada formálne udalosti, no chcem ti pripomenúť, že tvoj milovaný otec zomrel a určite by si želal, aby si bola na pohrebe a tiež na čítaní závetu. Bolo by od teba necitlivé, ak by si sa nedostavila."
"Áno, bolo by od vás pekné, aby ste sa dostavili, slečna Sealowa." Ozval sa aj agent Bord.
"Samozrejme." Sealowa súhlasila.
Pochybovala, že by jej Carl odkázal aspoň frank, a zároveň bola zvedavá. Čo chcel odkázať svojej rodine po svojej smrti?
"Tak, pani Geerowaldová, ďakujem vám za informácie, pravdepodne sa ešte stretneme." Agent o pár milimetrov spustil obočie. Možno ani on pri Claire neskákal od radosti.
"Ak by ste prišli na niečo nové, zavolajte mi."
"Áno, kontaktujeme vás. Dovidenia."
Agent vyspätkoval okolo benátskeho zrkadla s kvetovano zdobeným zlatým rámom. Claire si Sealowu premerala. Ako keby rozmýšľala, či by nemala Sealowu radšej na pohreb nechať doma.
"Sealowa, to bolo všetko, čo som chcela. Pohreb bude pozajtra."
"Dobre. Ahoj," pozdravila sa Sealowa. Odpoveďou jej bolo znova len Clairino zamračenie. Otočila sa a konečne vyšla zo salónika.
Tento deň ešte neskončil a už jej pripadal príšerný. Veď komu nie - nie každý deň váš otec otrčí kopytá, dolieza za vami agent a ešte aj sa menovaný agent nasáčkuje do vašej vily.
Sealowa, hoci nerada, išla s kamarátkami do luxusných butikov v centre mesta, okolo siedmej sa vrátila a hoci chcela byť večer sama, nemohla. Keby nebola na žúre, stratila by popularitu. Nie žeby to bolo nejaké extra neznesiteľné, no Sealowa bola zvyknutá na to, že je stredobod pozornosti. Nie ostatní. Ona.

Preto zamierila k vile Rendessovcov. Slopala, vešala sa na B.G.-a, zas slopala, slopala a nakoniec skončila s B.G.-m...v spálni.

Slabučké svetlo pouličnej lampy ledva prenikalo cez rolety do spálne v luxusnom sídle. Inom sídle, než bolo to Sealowino. Preto sa o štvrtej ráno zdvihla a potichu sa presunula k Geerowaldovcom.
Zrazu sa cítila omnoho staršia, dospelejšia, nielen dospievajúca. Problémy mládeže jej pripadali tak nepodstatné. Mnohí ľudia by povedali: Mať tak tvoje problémy... A Sealowa by v tejto chvíli asi dala čokoľvek, len aby bola obyčajné dievča strednej vrstvy s jej problémami. Aby bola zabezpečená, ale nie na šesť generácii, možno aj na viac. Aby nebola až taká obľúbená. Aby mala skutočných priateľov. A aby ju v myšlienkach nemátala smrť jej otca. Hoci si to nechcela pripustiť, celý čas o tom rozmýšľala. Či cestou ku škole, celý deň v škole, cestou domov, doma, alebo na žúre, stále jej prípad chodil po rozume. Ani B.G. jej v jedálni nedokázal rozplašiť myšlienky na jej otca. Jej mŕtveho otca.

Ktovie, čo by Carl robil, ak by dostal možnosť prežiť celý svoj život odznova. Snáď aj lepšie. No nikto sa to nedozvie, pretože šancu žiť človek dostane len raz.

Aj nad tým premýšľala Sealowa.
Aj nad vilou.
Ak ju zdedí Claire, čo ak ju vyhodí? Bude mať na to právo?
Sealowu to trápilo omnoho viac než starosti bežných smrteľníkov. Chápala, kde končí sranda, a to bolo teraz. Na nič sa nedokázala sústrediť. Celý deň v škole len presedela, na obed sa ledva privliekla a dokonca odmietla svoje "kamarátky". Odbila ich po veľmi stručnom telefonáte. Potrebovala byť občas aj sama, a hoci si to neuvedomovala, tentoraz nemohla nepremýšľať. Uvedomila si, že aj keby s nimi niekam šla, nedávala by pozor, pozerala by prázdnym pohľadom a pravdepodobne by zakopla o eskalátor.
Ležala doma na posteli, deň pred pohrebom, pričom sledovala plafón rozľahlej izby. Vyrušilo ju zvonenie mobilu. Lenivo zdvihla. Na displeji svietilo veľkými písmenami B.G. .

"Prosím?" ozvala sa Sealowa.
"Ideš na žúr?" B.G.-ho hlas znel naliehavo. Neprosil, prikazoval.
"Nie, nejdem."
"No, no, no...čo ťa žerie?"
"Nie je mi momentálne práve najlepšie."
"Tak to napravím."
"Teraz nie."
"Čo ti je, kurva sprostá?"
V Sealowe to zovrelo. Takto sa správa chalan, ktorému na nej záleží? Ako si môže dovoliť nazvať ju kurvou? "A čo je tebe, že ma tak nazývaš?"
"Sorry, zlato," povedal, ale Sealowa vycítila, že mu to nie je ani zamak ľúto.
"Sorry, zlato, je koniec."
Stlačila červené tlačidlo a B.G.-mu sa ozval len oznamovací tón. Selaowa si vydýchla.
"Uf. Mám to za sebou. Tak mu treba, prijebanému," oznamovala sama sebe.
Neuvedomovala si, čo týmto telefónom rozpúta. Už asi nebude patriť medzi najobľúbenejších. B.G. bol najpopulárnejší chalan na škole. Ak o nej čosi rozšíri, Sealowa sa môže rovno vyhlásiť za nezvestnú. Už ju nebude každý obskakovať.
Následky však Sealowa nevidela nasledujúci deň, pretože bol pohreb. Z úcty ku Carlovi sa rozhodla zúčastniť pohrebu i čítania Carlovej poslednej vôle.
Ráno, dve hodiny pred pohrebom, si dopriala sprchu. Vyfénovala si svoje čierne vlasy a skrotila ich kefou. Natiahla si čierne silonky a chvíľu nerozhodne stála pred šatníkom.
Veľa šiat na podobné príležitosti nemala. Plesom, konferenciám a vernisážam sa vyhýbala veľkým oblúkom. Na ňu boli príliš slušňácke. Smokingy a dlhé šaty s drdolmi skrátka neboli pre ňu.
Napokon s povzdychom vytiahla čiernu minisukňu a k tomu dopasovala čiernu blúzku bez výstrihu, darček od Claire. V živote si nemyslela, že niekedy bude Claire za niečo vďačná, ale blúzka k tomu išla. Nebola vyzývavá. Čierna, zdobená vyšívanými ľaliami. Sealowa si až teraz uvedomila, ako dlho muselo Claire trvať, kým našla túto blúzku - blúzka mala rovnaký odtieň ako Sealowine vlasy, ktoré si Sealowa prečesala a zastrčila do nich obyčajnú čiernu čelenku. Prešla k šperkovniciam, väčšinou prepchatými jej obľúbenou bižutériou. Sealowa však neotvorila ani jednu z nich. Natiahla sa dozadu k tej najzadnejšej.
Vytiahla odtiaľ najkrajšiu šperkovnicu. Postriebrenú s briliantmi. Pokrýval ju vzor strieborných ruží, opakujúci sa po celej šperkovnici. Táto šperkovnica bola najvzácnejšia zo všetkých Sealowinich, no Sealowa ju zastrčila dozadu.
Dostala ju v siedmich rokoch podľa závetu jej mamy. Spočiatku bola rada, dúfala, že jej šperkovnica plná maminých pokladov prinesie keždý deň spomienku na prvú manželku svojho otca. Potom si uvedomila krutú skutočnosť. Nechcela šperkovnicu, lebo kedykoľvek jej na ňu padol zrak, spomínala na svoju mamičku, na jej čierne kučeravé vlasy, na to, ako jej vravela rozprávky, na jej láskavé oči a hlavne na jej čarovný úsmev. Špekrovnicu zastrčila dozadu, prekryla ju ostatnými. Šperkovnica ležala prachom viac než deväť rokov.
Teraz, keď sa Sealowine prsty dotkli jemného striebra, sa jej pred očami nepremietol len mamin obraz, ale obraz jej oboch rodičov. Oboch už nikdy neuvidí. Možno si to neuvedomovala, no zostala sama ako prst, bola už sirotou.
Končeky prstov sa jej zatriasli, uvoľnila sponu na šperkovnici a podívala sa na všetku nádheru maminých šperkov. Vybrala si čierne perlové náušnice.

Perly vraj prinášajú nešťastie, pomyslela si Sealowa.

Naposledy na seba pozrela hodnotiacim pohľadom. Ak by si dala aj náhrdelník či náramok, nevynikla by blúzka, a Sealowa chcela zvýrazniť jej čiernu farbu. Sealowa si vzala malú čiernu kabelku. Zišla po schodoch, kde stála už dokonalo nahodená Claire. Oblečená bola v čiernych šatách nad kolená (len tesne nad, žiadne minisukne u Claire nemali šancu) a blond kadery zopla do tesného drdola.

Sealowa premýšľala celú cestu v limuzíne. Bola už sirota...

Slovo, čo ju trápilo počas celého obradu. Pohreb bol v kostole. Príšerná zima. Na okamih zaľutovala, že si vzala blúzku a nie hrubizný sveter. Potom si uvedomila, že viac ako zima ju zabolelo pri srdci. Kňaz začal kázať. Jeho slová sa Sealowe rozmazávali v mozgu, neregistrovala ich, načo aj. Jej otec čoskoro skončil v hlbinách zeme, Sealowa ho videla naposledy. Po rokoch jej z oka vypadla slza. Jediná, horká slza, hovoriaca za všetko.

Na kare Sealowa nedávala pozor. Claire na tom bola rovnako. Až teraz si Sealowa všimla jej červené oči. Je možné, aby plakala? Sealowa nevedela, čo si myslieť. Aj tak jej myšlienky smerovali k tomu, kto odpravil Carla na onen svet. Aký je? Nebolo mu jej otca ani trochu ľúto?

Ťažko povedať....
 


Komentáře

1 Nellie | Web | 23. května 2009 v 19:36 | Reagovat

páči sa mi ,že keď máš vlastné postavy môžeš si navrhnúť aj ich charaktery.mám dojem ,že ja nie som dostatočne tvorivá aby som vymýšlala všetky mená v nejakej poviedke , ale je trošku frustrujúce keď sa musíš presne držať charakterov postáv , ktoré načrtol niekto iný.Och nejak som sa rozkecala xD Stručne- páčilo sa mi to :)v mojich poviedkach mi tak trochu chýbajú nadávky :Dtiež sa mi páči..ako to nazvať.. Sealowine zmýšľanie :)

2 pepenka5 | E-mail | Web | 23. května 2009 v 22:36 | Reagovat

Chúďa... Možo tá Claire nie je taká zlá...

3 pimpinela | Web | 8. června 2009 v 12:44 | Reagovat

tak teraz som mala pocit, že Sealowa pocitila ľutosť.
Mňe sa práve nepáčili sprosté nadávky...,dáko mi to k tomu neladilo. Teda od nej. A B.G. riadny debil, taký rozmaznaný zmrd nechápem, prečo sa s ním zahadzovala... zrejme väčšinou nebola triezva keď sa s ním bavila. Mno a najviac ma dostala postriebrená šperkovnica s briliantami asi si chcela napísať strieborná, že?
Mno a súhlasím s pepenkou5 možno možno Claire nie je taká zlá :).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.