Kapitola 3: Emma

8. června 2009 v 5:38 | Little Treasure |  Ranná hmla (Morning fog)
Z pohľadu Carlislea :) Dúfam, že nevadí čiastočný popis predošlej kapče ;) *angel face* a mimochodom, kapitolovka je premenovaná na Morning Fog, teda Ranná Hmla :D Spolužiačka ma spracovala, takže si nebuďte smrťou Esme celkom istí :D :D :D Kapitolku venujem pepenke5, Nellie, CajushHP a wladke ;) hlavne za tie komentíky :D tiež predovšetkým Dii, za to, že ma prehovorila, aby som to ešte viac zamotala a dodala Esme :D potom slovenčinárke za 1 z testu * skáče po plafón od radosti z 1 zo SJ * a mojej zemepisárke za 1 z odpovede, ktorú mi dala, aj keď som nevedela rozdiel medzi krajinou a ŽP (že, Lia?) :O a napokon aj celým mojim rodným Košiciam :D (Kde sa vo mne berie toľko sendimentality???)

Štyri roky sa spamätávam zo smrti Esme, a teraz príde ona!

Zaujala ma nielen krásou, hlavne odlišnosťou a odhodlaním.

Edward ´začul´ myšlienky kohosi iného a s Jasperom šli overiť chodbu. Chvíľu ticho, potom sme všetci zachytili tlmené hlasy a treskot. Bella okamžite vstala, ale našťastie ju Alice v zlomku sekundy zadržala. Súčasne sme potichu vyšli schodiskom na chodbu.

Tam som ju zbadal - ohnivé vlasy so zlatými odleskami jej poletovali okolo prekrásnej tváre hodnej anjela. Postavu jej tvorila čierna šmuha, trochu sa leskla ako zlato, avšak po dlhšom pohľade som si všimol, že to je len nápis na tričku. Všimla si nás a na chvíľu zastala. Všetkých si nás premerala.

Zavrela oči a okolo nej sa zjavili klony. Kopírovali ju všetkým okrem pohybov. Každé dvojča smerovalo k jednému z nás. Už nikto nevedel rozoznať tú pravú. Užasnuto som pozoroval ten klon, ktorý sa pohyboval okolo mňa. Mala svetloryšavo-blond vlasy s odleskami zlatej. V matných zlatavých odleskoch pripomínala Esme, lenže to bola asi jediná zhoda, inak bola celkom odlišná. Obočie dokonalého tvaru nebolo ani zdvihnuté, ani spustené, bez výrazu, dvojča na nás urobilo "poker face".

Upútali ma žiarivo modré oči klonu. Upíri ich majú zlaté, keď sú plní krvi a čierne, keď sú zas smädní. Bol som si istý, že je upír, ale prečo by mala modré oči? V tomto bola bezpodmienečne výnimočná, rovnako ako aj v iných veciach. Nemala v tvári nijaký výraz, ani sa jej neobjavil. Postava sa jej takmer nepohla, dokonale kopírovala moje pohyby. Nemohla byť živá - iste to bol len pohyblivý klon.

Kútikom oka som pozoroval ostatných. Rosalie sledovala Emmetta i klon. Akonáhle sa Rose pohla, súčasne sa presunulo aj dvojča. Emmett o meter ďalej sa bezhlavo vrhal na klon, zatiaľčo dvojča upírky sa vždy posunulo mimo jeho dosahu. Jasper sa snažil uplatniť svoju schopnosť v emočnom poli. Nedarilo sa mu. S klonom to neurobilo vôbec nič. Jasper nikdy bezhlavo neútočil, preto akoby čakal, čo urobí dvojča. Bella sledovala hlavne Edwarda. Zazdalo sa mi, že takisto ako ja, aj ona odhalila klony, že sa len pohybujú. Alice stála vedľa Belly, oči mala zavreté, čo ako sa márne pokúšala o víziu.

Zrazu Edward zasykol bolesťou. Pohľadom som švihol jeho smerom. Pri ňom bola pravá upírka, zasiahla ho do ruky. Mierila na krk, no našťastie si ho Edward zakryl aspoň rukou. Bella vyzerala ako nepríčetná. Ešte neuváženejšie ako Emmett sa vrhla na upírku, ktorá sa s ľahkosťou uhla. Modrými očami na okamih pozrela mojím smerom a mne na tú chvíľu zastal svet.

Edward čosi Belle povedal. Na okamih sa Bella stiahla. Podišla k Alice a niečo si šepkali. Upírka sa jedným skokom dostala do bezpečia. Bella s Edwardom sa začali nezmyselne hádať, na čo ich Alice napomenula. Edward si odkašľal a začal rozprávať.

"Možno neuveríte, ale je to Victoriina dcéra. No je úplne iná ako jej matka. U Victorie som cítil len nenávisť. Táto je iná. Cítil som z nej súcit s vami ostatnými. Takisto lásku k Victorii," - Rosalie nahlas odfrkla - "k Helen, ktorá ju vychovala a k otcovi, o kom dokonca ani nevie, kto je, ani ho nestretla," ďalšie Rosaline odfrknutie. "Rosalie prestaň. Victoria je predsa len jej matka, s tým nič nenarobíš. Takisto sme mohli hneď na tvojich upírskych začiatkoch odsúdiť teba. Opakujem: je úplne odlišná, podobajú sa len navonok."

Edward ma tým prekvapil natoľko, že som sa viac-menej ani nepohol. Nemohol som tomu uveriť. Áno, tie ryšavé odlesky zlatej v jej vlasoch, tvar pier, jemnučké pehy okolo nosa i to, ako naklonila hlavu, keď sa snažila porozumieť. To všetko naznačovalo podobnosť s Victoriou. Možno som od prvého momentu tušil, kto bude, len som si to nepripustil.

Spustil som fantáziu na plné obrátky. Nemohol som si pomôcť. Bola skutočne nádherná. I Esme bola, no táto bola úplne iná. Aké by to bolo, keby sme neboli nepriatelia a mal by som šancu byť s ňou?

Alice čosi vytresla, za čo ju Bella hlučne upozornila. Emmett sa ma tuším pýtal, ako ďalej.

"Alice bude v budúcnosti sledovať jej rozhodnutia," povedal som bez uváženia. "Nemôžme si byť istý ničím. Ja...ja len dúfam, že to nechá tak," dopovedal som podľa pravdy.

Edward ma spražil pohľadom a reagoval: "Nenechá. Z lásky k matke nie. Vidí sa mi, že je hrozbou pre Seattle. Možno sa bude nádejať, že ak sa túto noc nasýti viackrát tu, zajtra ma dostane ľahšie."

Jasper sa vypytoval: "Živí sa ľudskou krvou?" opýtal sa iný mužský hlas.

Edward vyzeral byť už znechutený z toľkých otázok, no odpovedal: "Áno. Nikdy v živote nepočula o "vegetariánoch". Bola by dosť prekvapená naším spôsobom prežitia."

Takže to s ňou také ľahké nebude.

Rosalie sa niečo opýtala a Edward jej odpovedal.

"Už je v tom zapletená celá rodina, Edward. Opováži sa zaútočiť na teba, vlastnoručne jej vyškriabem oči, roztrhám ju na milimetrové kúsočky, roznosím ju na kopytách a..." Edward Bellu stopol, a bol som rád, že nepočujem zvyšok. Bella bola vždy trubka, ale teraz to zaklincovala.

"Bella, už dosť," napomenul som ju. "Viete, možno by sme jej mali povedať pravdu, ako to bolo s Victoriou. Pokiaľ má city, pochopila by tomu."

Možno keby sme ju vyhľadali, vypočula by nás, ako to celé bolo, a možno keby som ju vyhľadal ja, nielen by som jej to celé s Victoriou vysvetlil, možno by sa stalo čosi viac medzi nami. A možno...

"Carlisle, prestaň. Momentálne sú tvoje myšlienky trochu nepríjemné. Neprisahal si náhodou, že po smrti Esme nikoho nebudeš chcieť?" napomenul ma Edward.

"Áno, jasné, prvá varianta. Alice, ty ju sleduj. A ja prestanem myslieť," odpovedal som na Edwardovo napomenutie.

Pomyslel som na Esme. Keby ma videla, rozplakala by sa. Nehnevala by sa, Esme bola tak veľmi príjemná osoba; nikdy sa nedokázala skutočne nahnevať. Myšlienkou na ňu som vyplnil čas, kým sa ostatní postupne rozptýlili do domu. Zostal akurát Emmett. Vykročil smerom ku mne.

"Carlisle, fakt si na ňu myslel?"

zapieral som, i keď to bola pravda. Platí ľudské pravidlo: zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať.


"Fajn, opýtam sa Edwarda."

Ach bože. Emmett bral všetko na ľahkú váhu. A ja som bol vždy ten zodpovedný doktor Cullen. Len škoda, že ním niesom. Škoda, že som o Victoriinej dcére fantazíroval horšie ako pätnásťročný chalan.

Dočerta, čo je to so mnou? Prisahal som, že toto sa nesmi stať, jednoducho nesmie!

Ľutoval som Edwarda. Určite si teraz prial byť bez svojho daru.

Prešiel som chodbou do pracovne. Väčšina bola tmavá. Steny som mal namaľované svetlučkou depresívnou tmavomodrou. Nad stolom visel portrét Esme; sám som ho maľoval celé hodiny. Jedna zo stien bola pokrytá knižnicami plnými rôznych kníh. Okná zastierali tmavomodré závesy. Kráčal som po tmavomodrom koberci, pod ktorým boli čierne parkety z ebenového dreva.

Zosypal som sa do najbližšieho kresla a zavrel som oči. Myšlienkou som zabíjal myšlienku.

Ach jaj, Carlisle, kam si sa to len dostal? Porovnávaš Esme a Victoriinu dcéru.

Prísaha na svadbe hovorila, že Esme nikdy nepodvediem, že jej budem verný až za hrob, že nás nič nerozdelí. A ja som jej to prisahal nie raz. Prisahal som jej to každý jeden deň. No predsa, moje myšlienky naplnila táto svetlovlasá pehaňa!

Najhoršie bolo vedomie. Všetky myšlienky znásobovalo vedomie, že Esme vedome podvádzam a s mojím vnútrom to absolútne nič nerobí!

Som už prípad pre psychiatra.

Ale tá upírka by stála za hriech. Musím ísť za ňou. Bezpodmienečne. Veď Edward sa o tom ani nedozvie. Do hodiny budem späť.

Vyskočil som z okna a utekal som ulicou. Našťastie bolo ešte skoro na veľkú premávku, aká tu v Seattli zvykne byť o pol deviatej. Bolo sedem. Bežal som za jej pachom, aký som si pamätal. Bežal som až do nejakého predmestia. Tam sa mi to zdalo byť zamotané, ale našťastie je môj čuch neomylný. Viedol ma do bočnej uličky. Kráčal som po špinavom betóne. Budovy na oboch stranách mali vylomené okná. (No, aspoň ich nebudem musieť vylamovať ja.) za pachom som skočil cez okno do jednej budovy.

Bola tam...ona!

Sedela, otočená chrbtom ku mne. Šiel som potichu, ani ma nespozorovala. Prebehol som deliacu vzdialenosť. Až teraz si ma všimla.

"Ty si jeden z Cullenovho klanu," povedala mi holú skutočnosť.

"Áno," pripustil som. "Neboj sa, nie som tu na ich príkaz, ale z vlastnej iniciatívy. Chcem, aby si vedela pravdu o svojej matke a z čírej zvedavosti som zvedavý na tvoj doterajší život."

"Súhlasím. Inak ma myšlienka, že neviem celú pravdu, bude zožierať nadosmrti."

Nad jej slovami som sa jemne pousmial. To znamená, že bude počúvať. Prisadol som si k nej.

"Najprv ti poviem niečo o svojej rodine. Nikto z nás sa neživí ľudskou krvou. Pravidelne chodíme na lov, ľudskú krv nám nahrádza zvieracia, preto sa nazývame ´vegetariáni´. V čase, keď sem prišla Victoria, bola Bella - tá vyššia bruneta - ešte človek. Victoria mala zo sebou dvoch mužov, Jamesa a Laurenta. Išli nás pozdraviť, no nevedeli sme o tom a bola s nami Bella.
James zacítil jej pach a chcel jej krv najviac na svete. Bol to stopár. Bellu chcel sledovať domov a potom ju zahubiť. Zasiahli sme. Bellu dvaja z nás odviezli do Phoenixu, tu zostali dve skupinky. Jedna mala držať Victoriu v šachu a druhá mala zmiasť Jamesa, no prišiel na to. Šiel do Phoenixu a Bellu nalákal s videom. Tá si myslela, že má jej matku, a preto šla za ním do baletného štúdia.
Našťastie sme dorazili včas. Bella nebola ešte mŕtva, len ranená. Jamesa sme museli zabiť. Všetko sa zdalo idylické až kým raz Jasper nezacítil Bellinu krv a nepokúsil sa ju zabiť. Edwardovi sa zdalo lepšie, ak odíde a Bella zostala sama. No Victoria chcela pomstiť smrť svojho druha. Na Bellu poslala Laurenta. Skoro ju dostal, ale našťastie máme vlkolakov."

Naschvál som vynechal Volturiovcov. Určite o nich počula, no nechcel som príbeh zamotávať.

"Victoria pomstu nevzdala. Vrátila sa s armádou. Bellu aj s Edwardom sme poslali ďalej, do lesa, strážil ich aj jeden z vlkolakov. Victoria chcela ísť s armádou, avšak zacítila Edwardov pach. Domyslela si, že kde je Edward, tam bude i Bella. S jedným členom armády šla za nimi. Edward s vlkolakom ich porazili oboch a tvoja matka bola...mŕtva. Vôbec sme o tebe nevedeli, naozaj."

"Aha. Vieš, myslím, že obe strany urobili správne."

"Ako obe?"

"Obe strany si stoja za svojimi členmi. Vy za Bellou a Victoria za Jamesom."

"Takto som ešte nerozmýšľal."

"Je načase začať," zasmiala sa. Posunula sa, aby som si k nej prisadol. "Prečo si vlastne za mnou prišiel?"

"Neviem. Niečo ma na tebe zaujalo. Si iná. Máš modré oči, nie karamelovo hnedé ako iní. Si zároveň iná ako Victoria."

"Ešte jedna otázka. Súhlasia ostatní z tvojho klanu, aby si bol tu?"

"Nie. Ani to neschvaľujú a ak sa to dozvedia, pravdepodobne ma roztrhajú na mikrometrové kúsočky."

"Mal by si sa vrátiť." Upírka si zakusla do pery. "Budú ťa podozrievať. Nechcem ti zle. Nemali by sme sa stretávať. Veď ani nepoznám tvoje meno."

"Carlisle, teší ma."

"Emma," povedala a stisla pery. "Tak sa snáď ešte uvidíme, Carlisle."

"Snáď," súhlasil som.

Vyskočil som z okna a trielil som domov.
 


Anketa

Súboj: Victoria vs. Esme

Victoria 43.2% (16)
Esme 32.4% (12)
Ani jedna 24.3% (9)

Komentáře

1 pepenka5 | E-mail | Web | 8. června 2009 v 20:40 | Reagovat

Hlasla som jednoznačne za Vicky, soory, Esme... Krásna kapitola... Carlisle jaký chutnučký... =)

2 wladka | Web | 9. června 2009 v 9:01 | Reagovat

zeee pepenka  aj ja som hlasla za Vicky
mno jednoznacne superovqa kapitola

3 pepenka5 | E-mail | Web | 9. června 2009 v 16:16 | Reagovat

Hm, vyskúšať si to môžeš =) Ale keď sa dostanešdo blázninca, nenadávaj na mňa, pls =D

4 Nellie | Web | 9. června 2009 v 17:21 | Reagovat

a neprezradíš ako Esme zomrela?:)
Jáááj , ale veľmi sa mi to páčilo :) z Carlislovho pohľadu to bolo také iné a fakt skvelé:)

5 Little Treasure KAPITÁNKA BLOGU ;) | Web | 9. června 2009 v 18:51 | Reagovat

[1]: neže je Carlisle zlatý? snažila som sa ho takého spraviť :)

[2]: diiiky :D aj za hlas -) Vicky aj za kompliment :D

[3]: neee :D nebudem :D blázni nerozprávajú!!!

[4]: prezradím :) ďalej, ďalej, skip, skip :D a neurazíš sa, ak budú asi tri kapče z Carlisleovho pohľadu, že nie? ;)

6 pimpinela | Web | 9. června 2009 v 21:42 | Reagovat

hľadám, hľadám, ale nevidím, že čo? top list :DD...

7 hwesa | Web | 10. června 2009 v 10:07 | Reagovat

jasne kľudne skopíruj :-) máš povolenie :-D

8 wladka | Web | 10. června 2009 v 10:10 | Reagovat

mas u mna diplom

9 Little Treasure KAPITÁNKA BLOGU ;) | Web | 10. června 2009 v 17:31 | Reagovat

[6]: načo toplist? pre mňa je skutočný návštevník ten, kto si pozrie články, prečíta ich a nechá nejaký ten komentík, ni eten, čo si pozre akurát záhlavie, povie si jéj, pekné a surfuje ďalej...

[7]: díky :) neboj uviediem ťa :D

[8]: taky diks a ty máš tiež :)

10 miriela | Web | 18. června 2009 v 19:32 | Reagovat

zlatééé, milé sledovať carlislelove myšlienkové pochody :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.