Morning Fog - Kapitola 8: Zablokovaní

31. července 2009 v 18:04 | Little Treasure :) |  Ranná hmla (Morning fog)
Kapitola je z pohľadu Edwarda. Či to bolo v pláne? Nie. Pôvodne to mala byť viac-menej spomienková úvaha z pohľadu Carlislea a koncový rozhovor Carlisle-Edward, no niečo mi zmenilo názor. Že čo? Kniha Breaking Dawn. Edward je konečne trochu taký, taký ten oný... Netreba to rozvádzať, Meyerová správnou dávkou romantiky ukázala, čo super v nej je.
Edwarda majú radi všetci, aj pri ľudoch ako je napríklad Maja je varený-pečený, je samozrejme pekný, v neposlednom rade má tú úžasnú schopnosť. Navyše som chcela urobiť radosť a Edward je všeobecne obľúbený. Aby ste si nemysleli, že poviedka len ospevuje Carlisleovo ego.
Pár kapitol sa bude týkať toho, že sa ich Cullenovci pod 20 rokov pokúsia dať dokopy.
Pekné prečitko :)









Emma sa mi ako člen rodiny zapáčila čím ďalej, tým viac. Skoro na nej nebolo poznať, že je to Victoriina dcéra. Povahovo k nám sedela, niekedy som ju dokonca mal radšej ako Rosalie, ktorá s niektorými plytkými myšlienkami človeku liezla na nervy.

Na začiatku som bol zvedavý na jej minulosť, hlavne to, kto jej jej otec. Kto je taký dobrý, že dokáže v génoch poraziť Victoriinu časť charakteru? Žiaľ, neviem.

Občas sa zamyslela nad svojou minulosťou. Zistil som, že chodila s mnohými upírmi, ale ani raz jej to nevydržalo a že ich v skutočnosti ani nechcela. Chodila s nimi len tak, nádejala sa, že takto je to správne. Neskôr pochopila nezmyselnosť týchto úletov a všetkých s úsmevom odbíjala čo najďalej. V hĺbke duše cítila, že Carlisle pre ňu znamená všetko a odmietala to myšlienkou: Čo ak ma nechce?

Ona a Carlisle medzi seba stavali neexistujúcu stenu. Patrili k sebe a videl to každý, len oni nie.

Bella pochopila medzi nimi snáď aj to, čo sa pochopiť nedá a snažila sa ma prehovoriť, nech ich voľajako dám dokopy.

"Edward Cullen," oslovila ma celým menom, "baví ťa pozerať sa na tých dvoch blázonkov?"

"Eeee," hľadal som vhodné slová, ktoré by však pri Bellinej nálade nepochodili, čo som vedel, lebo čo si Bella zaumieni, to odo mňa dostane aj s plyšovým srdiečkom grátis.

"Musíme sa spojiť a dokážeme ich dať dokopy. Už som hovorila s Alice..." Vzdychol som si. Alice určite nahovorila Rosalie a Jaspera. "...a Alice povedala, že dá dokopy zvyšných, a už chýbaš do party len ty."

"Ale Bella, musíš si uvedomiť, že Carlisle a ani Emma nie sú stredoškoláci, ktorých dá do kopy dobrý drink alebo..." nedokončil som, lebo ma Bella prerušila.

"No tak, už nám chýbaš do partie len ty. Musíš, lebo si dobrý. Vieš im čítať myšlienky aj všetko. Potrebujeme ťa," použila množné číslo.

"Nie, Bella," vyslovil som pevne. Snažil som sa, aby sa mi nezakolísal hlas.

"Spomeň si, aké to bolo medzi nami na začiatku. Emma a Carlisle to majú ľahšie. Snaž sa im pomôcť. Oni patria k sebe ako ty a ja!"

Stiahol som obočie a stisol pery.

"Prosím, prosím, prosím..." žobrala Bella.

Zatváril som sa smutne a prevrátil očami. Znak porazenosti. Pre Bellu to znamenalo víťazstvo.

"Super! Idem povedať Alice, že sme už celá partia. No, vlastne je to zbytočné..." pripustila Bella kvôli Alicinej schopnosti dovidieť moje rozhodnutie.

***

Po mnohých stretnutiach počas týždňa bol náš plán pripravený, už len ho uskutočniť. Chceli sme Emmu a Carlisla zamknúť v druhej hosťovskej (v tej, ktorú neobývala Emma).

"Nič sa nemôže stať. Nakoniec nám budú ešte ďakovať," povzbudila nás Alice.

Vyšplhal som sa s doskami a kufríkom náradia po vonkajšej strane steny ku oknu. Nohami som sa držal odkvapu. Otvorený kufrík som zložil na parapet a chytil som jednu dosku. Primeral som ju k oknu tak, aby doska zakryla sklo celou šírkou. Pribil som ju o múr a tak som pokračoval, kým nebol výhľad zakrytý piatimi vrstvami dreva.

Potichu som zapískal. To bol signál pre Bellu a Alice. Mali do miestnosti doviesť Carlisla a Emmu, samozrejme osobitne, potom rýchlo vyjsť, aby mohli Jasper s Emmettom zatresnúť dvere.

Miestnosť si včera vyžiadala ešte jedno vylepšenie. S Emmettom sme pridali hrubú vrstvu -asi meter - omietky. Myslím, že dodnes uschla, ale pokiaľ nie, ako povedal Emmett: "Bude to väčšia prča, pokiaľ sa s tým zadrbú."

Jasper s Emmettom z celej sily držali dvere. Rosalie všetko kontrolovala. Bella prebehla zvonka ku stenám, aby ich neprebúrali a Alice pobehovala dokola, či niekto z nás nepotrebuje pomôcť.

Najviac sme sa zabávali ja a Alice. Videli sme všetko, čo chceli urobiť pre únik.

Prvá Carlisleova myšlienka bola zvláštna, a bol som jej rád. Škoda, že sme tu zavretí. No neva. Aspoň je tu Emma. Teda, lepšie by bolo, kebyže tu nie je. Alebo je. To je jedno. Nie, nie je! Doriti! Vlastne môžem byť rád. Sme dvaja. To znamená, že ku dverám dali dvoch-troch, ku zabednenému oknu dvoch a zvyšného len tak okolo.

Jasné, zabudli sme na to, ako nás Carlisle pozná, no čo mu je to platné, keď sa odtiaľ nedostane, nie?

Emmina myšlienka bola tiež zaujímavá. Haló, to čo má byť? Edward, ja viem, že ma počuješ, tak ti len chcem povedať, že ak si v tom s nimi, si sviňa. S-v-i-ň-a! Nemá to zmysel a ešte k tomu tá omietka vyzerá fakt blbo, ako keby nebola zaschnutá... Doriti, ona fakt nie je zaschnutá. Fúj, to je svinstvo!

Teraz Carlisle. Bože, tá vyzerá dobre, aj keď je zadžabaná od omietky. Pomóc!

Emma sa zase vyfarbila. Ale v dobrom. Páli jej to. Ako sa odtiaľ dostať? Musia mať nejakú dieru v pláne, niečo, s čím nerátali... Edward, neodpočúvaj! No dobre no, odpočúval som, ale stálo to za to. Možno keby sme sa s Carlisleom dohodli, že budeme predstierať, akože sa dávame dokopy, upustia dvere. Alebo niečo iné, o čo by im teoreticky mohlo ísť.

Opäť Carlisle. Na čo to myslím?! Esme sa musí v hrobe (ktorý nemá) prevracať na štyri svetové strany! Načo nás sem zatvárali?! Je jasné, že k sebe nepatríme! Zvyšok adresoval mne. Edward, no tak, čo také hrozné som ti vykonal? Vari som ti rozbil klavír? Nie! Rozbili ho Emmett s Jasperom pri poslednej bitke, ak sa pamätáš. (A nekúpil som ti náhodou práve ja ten nový?) Som tvoj otec! Láskavo otvor tie poondiaté dvere!

Mal som čo robiť, aby som sa od smiechu neprehýbal. Obaja by zistili, že to ja som pri okne.

Musíme sa odtiaľ nejako dostať! "Zakričala" v hlave Emma. Ja som to vnímal ako hlasy, preto ma takáto hlasná myšlienka zalarmovala. To okno je zatiaľ len zabednené, pochybujem, že ho niekto pridržiava. Keby som rozbila sklo a postupne prebila tie sprosté dosky, potom by som...

Vypol som, pretože ma viac zaujala Carlisleova myšlienka. Lúbim ju ako kona, ale... Nie je to jedno? Zavreli ma tu spolu s ňou, čiže možno by som mal...

Bang! Rinčanie skla. Emma totiž práve rukou rozbila okno.

"EMMA!!!" zvreskol Carlisle. Pokiaľ ma pamäť neklame, prvýkrát sa jej prihovoril, odkedy sú zamknutí dnu. "Poznám ich a viem, že rátali so všetkým. Pokiaľ sa chceme odtiaľ dostať, musíme držať spolu!"

Carlisle má pravdu ako vždy.

Spoza steny bolo počuť už len ticho. Asi sa pošepky dohadovali. To som nepočul, zato ich myšlienky áno.

Dobre, už len prebúrať tú dosku a budem vonku z neomietnutej pasce. To bola Emma.

Carlisle naschvál nemyslel na to, čo sa chystajú urobiť. Myslel na neviemaký typ vírusu B pri porušenej imunite. Poznal ma lepšie. Spoliehal som sa na Alice, ktorá našťastie v mysli videla, čo chcú urobiť a pribehla ku oknu pomôcť mi zatlačiť na dosky.

Tresk! Uhm, áno, prvá z piatich dosiek. Ja a Alice sme tlačili na krajoch na dosky, čo v konečnom dôsledku pomohlo tým dvom vyrobiť postupne prasklinu v strede dosiek. Tie sa s mohutným praskaním postupne rozleteli na dvoje.

Naskytol sa nám krásny pohľad na Carlisleovu naštvanú a Emminu pobavenú tvár. Navyše akurát dobehla Bella so spýtavým pohľadom.

"Edward a ostatní," naštvane nás oslovil Carlisle, pričom odsekával každé jedno slovo, "čo to malo znamenať?" dokončil, stále sekajúc.

"My, my sme len..." snažila sa Bella ospravedlniť.

"Chceli sme... aby bola sranda..." skúsil Jasper.

"...a akosi sa nám to vymklo z rúk..." doplnila Alice.

"...skrátka Sorry s veľkými písmenami," dokončil za nás všetkých Emmett.

"Ak toto robíte každé dva týždne, aspoň je sranda," zasmiala sa Emma, ale pokračovala: "No dúfam, že sa v tej miestnosti striedate a že," fľochla po mne pohľadom, "že po sebe upracete!"

"Uhm, jasné," povedala Rosalie, pozerajúc na svoje najnovšie lodičky. "Už sa to nestane."

Carlisle si vzdychol pri pohľade na naše angel face.

"Ach jo, snáď to predýcham. Odpustené," vyslovil verdikt.

"Díky," zasmiali sme sa.

Potom som si spomenul na to, čo pred udalosťou povedala Alice. Nič sa nemôže stať. Nakoniec nám budú ešte ďakovať. Keď nabudúce urobíme takéto niečo, zaškrtím ju, ak sa opováži povedať nič sa nemôže stať. Pretože zo skúsenosti viem, že po vyslovení je človek už dávno v kaši.

Uvedomil som si, že vonku stojím sám, jediný, kto ma čakal, bola Bella. Rýchlo sme sa pobrali dnu, kde už bola rozbehnutá "vegetariánska" debata.

 


Anketa

Súboj: Victoria vs. Esme

Victoria 43.2% (16)
Esme 32.4% (12)
Ani jedna 24.3% (9)

Komentáře

1 CajushHP | Web | 31. července 2009 v 18:44 | Reagovat

Akoze tak z tohto som nemohla..Esme sa v hrobe ktory nema prevraca..Hhahah:D:D
Alebo to s tym,echm ze popritlkali dosky a janeviem co vsetko..no bola to totalna sranda:D:D
Super.....:D Som zvedava,co bude dalej

2 pepenka5 | E-mail | Web | 31. července 2009 v 22:23 | Reagovat

Čo ju Carlisle nekissol? :D

3 Little Treasure | Web | 2. srpna 2009 v 16:28 | Reagovat

[2]: bojí sa, že ho nece :o debil jeden :D ale to musí takto byť, lebo...lebo lebo! šak uvidíte :)

[1]: mno čo? nemá hrob... :D

4 Nellie | Web | 5. srpna 2009 v 18:02 | Reagovat

"Doriti, ona fakt nie je zaschnutá. Fúj, to je svinstvo!" xDD tie ich myšlienky stáli za to xD " Edward ,neodpočúvaj!"xD ách xD perfektné :P celá kapitola bola perfektná :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.