Dotyk Dúhy - Kapitola 6: Spoveď farieb

17. srpna 2009 v 9:33 | Little Treasure :) |  Dotyk Dúhy

" alt="rainbow boy [dd]" class="left"]
Aloha, mier, peace, pax, čauko!
Som dobrá duša a prinášam novú kapču DD. Začínam mať dilemu: z čoho mám písať kapitolu, z MF alebo DD? tie mám asi rovnako rada a tak sa pýtam, lebo neviem, ktorá by potešila viac. Asi DD, pokiaľ posudzujem podľa komentov.
Ozaj, píšem teraz aj päťdielnu TW jednorázku. Neviem, či to vôbec dakto prečíta, lebo je to celé len o Carlisleovi a jeho minulosti. Päť častí ako päť storočí existencie. A prvá osoba, lebo som na ňom závislá.
Oznamujem, že HP sa mi už rysuje kúštik jasnejšie, len mi neni jasné, ako to ešte bude. To sa asi rozbehne až dakedy v polke septembra alebo v októbri.
páči sa vám obrázok? mne strašne :) neupravovala som ho vôbec, len pridala tú tagu že rainbow boy :D
skrátka, žerem bagetu, pijem arabské Nescafé espresso (nevravte mi, že mám len 13 a kávu by som nemala, lebo vás uškrtím!) a je mi momentálne dobre :D
čus, a teraz idem asi na MF, aby bolo rovnomerne ;)
Litča






Po škole som od zvedavosti skoro šprintovala domov. Bola som príliš rozrušená, aby som čakala na výťah, a tak som tých pár poschodí vybehla na vlastných. Zastala som tesne pred dverami. Rýchlo som otvárala tašku, no prsty som mala roztrasené, trvalo mi dvakrát dlhšie, kým som vyhrabala kľúče a otočila tým správnym v zámke.

Srdce mi bilo ako šialené. Možno ešte rýchlejšie ako keď nás v škole nútia behať osemstovku. Mala som intuitívny dojem, že tu na mňa čaká...on.

Zhodila som si z pleca tašku na zem v predsieni a rozbehla som sa do svojej staronovej izby. Rozrazila som dvere a celá zamrazená som uvidela lúč svetla. Dúha. Zostávalo len dúfať, že tam bude.

Nádych, výdych, áno, bol!

Dopriala by som vám ten pohľad: sedel na mojej stoličke otočený smerom k dverám. V tom momente mi bolo totálne jedno, čo mal na sebe, zamerala som sa mu na tvár. Dokonalé čierne vlasy, takisto dokonalé črty, jemnučký úsmev a nakoniec prenikavo zelené oči. Neskôr som si všimla záblesk dúhy na jeho ľavej ruke.

"Ako si sa sem dostal?" zašepkala som mu.

"Rozlúštila si hádanku," vyslovil potichu, ale zato zreteľne.

"Hádanku? L-lenže...ako to súvisí s tým, že si ako zázrakom tu?" Nechápala som. Znova som sa nadýchla a začala odznova. "Prosím, povedz mi, koľko môžeš." Len žiadne hádanky.

"Prisaháš, že mi uveríš-"

"Jasné," prerušila som ho.

Usmial sa širšie a pokračoval, akoby sa nič nestalo: "A že nikomu nič nepovieš."

"Prisahám."

"Dobre. Vieš, ja... ťažko sa to vysvetľuje, no ja nie som len človek. Som čosi viac. Nemá to nijaký špecifický názov. Skrátka, je mi udelené mať navždy sedemnásť. To však nie je všetko. Na Zem sa dostávame pomocou dúhy. A...a takisto nejeme ani nepijeme."

"Vy?" prerušila som ho. "Je vás viac?"

"Áno, ale to je od témy. Totiž, nemal by som ti o nás povedať nič."

"Tak mi povedz o sebe," navrhla som.

Odrazu nečakane posmutnel. "Niet o čom."

Spustil kútiky úst a tý to potvrdil. Oči sa mu zmenili na kalné šedé.

"Ale je," protestovala som. "Povedz mi aspoň tri veci. Prečo si ma vtedy zachránil, prečo si sa na mňa potom nevykašľal a ako je možné, že meníš farbu očí tak, že som ťa najprv pokladala za tri rôzne osoby?" opýtala som sa a potom som dodala: "Prosíííím."

"Úprimne? To prvé neviem. Videl som ťa skočiť a mňa to dožralo, lebo som vedel, že nemáš ešte ani za sebou maturitu a už si chcela so svojím životom skončiť. Neviem. Chcel som tvojmu životu dať ešte jednu šancu. Videl som slnko vystúpiť spoza mrakov a slaná morská voda vytvorila dúhu. Povedal som si, že týmto končím, avšak som ťa sledoval každý deň. Prebudila si sa, keď som bol pri tebe a zbadala si ma. Už som ťa musel vidieť, aj keď mi to bolo zakázané."

"A tá farba očí?"

"Meníme ju podľa nálady."

Dokázal to tým, že sa zas usmial a farba mu prešla do modrej.

"A prezradíš mi, ktorá je ktorá?" vyzvedala som.

Usmial sa na mňa tým jeho kúzelným spôsobom. Nadýchol sa a odvetil: "Nie. Potom by si o mne vedela totálne všetko a ja...ja by som bol stále odkázaný na odhadovanie tvojej nálady."

"Nálady? Moja je momentálne dobrá. Tvoja?"

"Tiež," zasmial sa.

Pohľadom zablúdil ku mne a presadol si na posteľ. Nasledovala som ho. Pozrela som mu do očí, stále krásne modrých. Nadýchla som sa, privinula si ho k sebe a pobozkala, pričom mi bolo jasné, aké to bude - superúžasné. Myslím, že si neuvedomil, že mi každou sekundou napomáha nikdy ho nepustiť. Keď mu to došlo, rýchlo ma od seba odtisol.

"Toto som nemal v úmysle," napomenul ma.

"Prečo nie?"

"Vidia nás."

"Kto?"

"Vyš-," zasekol sa. Pozrel sa na mňa, vzdychol si a povedal: "Vyšší."

"Kto?" nechápala som.

"oni sú vyššie postavení. Celé to riadia. Dohliadajú hlavne na Zem."

"A čo je na tom tak hrozné?"

"Hlavný zákaz je nepovedať o nás ľuďom. Všetko zistia."

"A nemôžeš ma zobrať k tebe, aby videli, že budem ticho?"

"Neviem, či sa to dá. A aj keby, stavím sa, že je to..."

"...zakázané," dokončila som.

"Áno," zasmial sa.

Chvíľu bol ticho, potom spustil obočie, akoby počúval čosi dôležité. Prikývol hlavou. Potom pozrel na mňa. Bola som dezorientovaná. On má v hlave obchodné rokovanie???

Našťastie odpoveď prišla sama. "Prepáč, už musím ísť."

"K tebe?"

"Uhm. Volá ma Meallia, jedna z vyšších," vysvetľoval.

"Dobre, ale počkaj sekundu! Ako sa voláš?"

"Tangle," zašepkal a už ho nebolo. Proste zavrel oči a celý mi zmizol spred očí.

Čo sa týka tej Meallie, zaujímalo by ma, čo asi tak môže chcieť. Nakoľko mi pokazila najlepší deň celého života, nemyslím, že by bola bohvieako priateľská, a už vôbec nie chápavá. Krava jedna.
 


Komentáře

1 CajushHP | Web | 17. srpna 2009 v 18:08 | Reagovat

Len tak ho pobozkala.Muheheh.....Toto bolo skvelee..A meni oci podla nalady.Aj to bolo dobree a podla mna modra je chladna farba,nie??

2 Little Treasure | Web | 17. srpna 2009 v 19:29 | Reagovat

[1]: nn...love :*

3 miriela | Web | 17. srpna 2009 v 19:57 | Reagovat

haha :D tá posledná veta bola super a vôbec celá kapitola sa mi páčila, ako sa tam zjavil a len tak to  z neho vypadlo aj keď nemalo a ona sa prosto s ničím nepárala a pobozkala ho, tak treba :D

4 Nellie | Web | 17. srpna 2009 v 22:17 | Reagovat

máš šťastie , že ťa Tw dokáže stále tak inšpirovať (: mňa inšpiruje len HP xD dve z stoho stlpca, ktorý si spomínala sú HP...a stále zo Záškodníckej doby xD ach...xD okey, ku kapitole (: skvelá :D stručné a výstižné :) aj keď to možno bolo trochu prirýchle..myslím ten bozk..aj tak to bolo fakt dobré :)

5 Crazy | 17. srpna 2009 v 23:44 | Reagovat

Súhlasím, že ten bozk tam bol trocha moc skoro... Inak pekná kapitola, no stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že mi to volačím pripomína Twilight...neviem prečo... Prepáč, ale mám alergiu na Twilight FF ;) HP mám rada, ale tw je na mňa moc... Zdá sa mi trocha divné, že chlapec/dúha sa musí niekomu podriaďovať; s tými "VYššími" je to ako v Charmed :D

6 Little Treasure | Web | 18. srpna 2009 v 8:29 | Reagovat

[3]: dík :)

[4]: aj ty máš šťastie :D mňa zase skoro vôbec neinšpiruje HP :D lebo ku každej dobe mám isté výhrady :P a Záškodníci sú fajn, len to chce neskutočne originálne nápady, pretože na Záškodníkov píšu 2/3 HP fictionáriek :D takže toľko :D

[5]: Charmed? hm, vlastne hej, len títo sú trošku drsnejšia cháska a nemusia nosiť tie uniformy či čo jak Volturiovci (ok, Volturiovci čierne, ale istá podoba by bola ;))
TW pripomína, ja viem...ale neni to TW :D

7 pepenka5 | E-mail | Web | 18. srpna 2009 v 18:11 | Reagovat

Páčilo sa mi to, ale ja neviem prečo, ale ja by som s ocuciavaním buď počkala, alebo predĺžila ich stretnutie aspoň na 5 strán vo Worde a na konci by sa mohli kľudne ocucávať :D

8 Tilia / AYAmee | E-mail | Web | 21. srpna 2009 v 17:05 | Reagovat

Hehe, ku koncu ešte ja aké vtipné, lol :D! Ale príde mi to... extrémne rýchle, toto vždy vyčítam tým autorom, čo odbijú uverenie niečomu nadprirodzenému tak ľahko... Teresita bola priveľmi rýchlo zmierená s tým, že Tangle je dáka abstraktná bytosť... Príliš rýchlo mu uverila, čo by človek zvyknutý na racionalitu sveta, asi ťažko urobil... Hoci... ty si to zahrala ešte veľmi dobre!

Plus tam dá pusa...? Nie je to tiež dáke prirýchle, že si ho Tete aj pobozkala, ani jeho meno nevedela? Chápem výskytu lásky na prvý pohľad či tak, ale... Ale :D!

9 Tilia / AYAmee | E-mail | Web | 21. srpna 2009 v 17:06 | Reagovat

Inak sa teším na pokračovanie, nie je to žiadne klišé, som zvedavá, ako sa to celé vyvŕbi :D

10 Little Treasure | Web | 21. srpna 2009 v 18:45 | Reagovat

[8]: že ho pobozkala, aj keď nevie meno? :D možno som divná a sprostá, ale tiež som tak urobila a neľutovala som :P len s tým rozdielom, že človeka :D

[9]: díky :D a moc ;)

11 pimpinela | Web | 21. listopadu 2009 v 23:41 | Reagovat

neviem prečo ale trošku mi ten pán dúha Tangle, pripomína nejakého gréckeho boha. Ako viem, že žiadny taký podľa tej mytologie nebol, ale nevim, dáko mi tam pasuje. :)) táto kapitolka sa ti mimoriadne vydarila :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.