Morning Fog - Kapitola 9: Obojstranné depky

23. srpna 2009 v 16:34 | Little Treasure :) |  Ranná hmla (Morning fog)
Je tu kapitola :)
Písala som ju strašne dlho a dejovo je totálne nanič :D lepšie by bolo nazvať ju nejakým medzníkom, lebo sa mi zdalo blbé prepínať pohšady postáv počas kapitoly :D
zase z pohľadu Edwarda +_+ čo s ním mám? úprimne, nič :D proste si zaslúže ešte odo mňa jednu kapču :D začo? za Breaking Dawn :D tý volé, koľká romantika :)
včera som išla s mamou a segrou na "výlet" do Tatier x_O najprv sa to začalo skoro dvojhodinovou cestou...fuj! samé hliadky, pás zapnutý, vonku poprcháva, mne je zle...milá vyhliadka, že? :D potom sme šlapali k bielemu plesu, kde nás zastihla taká búrka, že až no a pod malou strieškou sa nás vyše hodiny tislo viac ako 20 ľudí :D zážitok jak sviňa, že? potom sa našťastie dážď zmiernil a šlapali sme polhodku na Zelené pleso :D odtiaľ sme sa vybrali už dole ku parkovisku, lenže...
...lenže cestou sa strhla ďalšia búrka, silnejšia než tá predtým, a my sme aj napriek tomu museli ísť o_O nemohli sme vyčkať, kým skončí lejak, pretože už bolo asi pol šiestej, hodina cesty pred nami a mne sa nechcelo byť v lese ešte aj pred zotmením :O už len tá predstava je hrozná :D
nebojte skončilo to happy endom :D teda skoro :D lebo domov som sa dostala v maminom veľkom tričku (moje bolo dosť mokré) a kraťasy som nemala (boli také že fest mokré) :D
toľko "milý" rodinný výlet *ir*
hm, no čo už...
ozaj, asi ste postrehli zmenu dessu :D mno čo :D ďalší dočasný :D bez písmen, bez tág, bez brushov, bez všetkého :D len obrázok a toť vše :D
a už musím dať perexovú čárku, bo bude pokec väčší než kapča :D to by ste nechceli, nie?






Edward Cullen

Vošiel som do obývačky, kde sedela štvorica dievčat (aj Emma bola istým spôsobom dievča, bola mladšia ako Carlisle a zároveň staršia ako Rosalie, takže mohla byť považovaná za našu staršiu sestru). Alice a Bella upokojovali Emmu, aby sa nebála lovenia zvierat.

Emma sedela v kresle, hlava podopretá rukami. Bola evidentne smutná. Všimol som si, že oči už mala úplne čierne, o fialovo-tmavých kruhoch ani nehovorím. Bolo vidieť, že nutne potrebuje lov. Lenže mal to byť jej prvý "vegetariánsky".

Započúval som sa do jej myšlienky. Ja viem, že potrebujem loviť. Ale ako im preboha vysvetliť, že ma ku krvi tých zvierat absolútne nič neťahá? Teda, niežeby som sa nechcela odpútať od tej ľudskej. Čo si myslia, že si nevyčítam každú jednu smrť, ktorú som spôsobila? Inak, môžem mať aj ja depku?

Smutne-zúfalým pohľadom sa pozrela na ostatných. Vstala z kresla a mierne chrapľavo povedala: "Idem si zmyť z rúk tú omietku."

Aj bez odpočúvania som vedel, že to bola len zámienka ísť do kúpeľne, a tak získať aspoň chvíľku súkromia. Chcel som jej ju dopriať, a tak som sa zameral na Carlisleove myšlienky.

Chudinka... Vidieť jej na očiach, ako psychicky trpí. Avšak horšie je vidieť, že s tým nič nemôžem urobiť.

Aj Carlisle sa zdvihol. Vyšiel schodmi do svojej pracovne. Potichu, aby si to Bella či Alice nevšimli (lebo tie dve ma poznali najlepšie), som nasledoval svojho adoptívneho otca hore. Skôr zo slušnosti než pre vedomie, že som nablízku, som mu zaklopal na dubové dvere.

Najradšej by som bol sám, no ale Edward sa asi nedá tak ľahko odbiť. Potom to adresoval mne. Edward, teraz nie.

"Carlisle?"

Povedal som ti, že teraz nemám čas.

"A čo také neodkladné zase riešiš?"

Ééééé....to je jedno. Dačo!

"Toto je súrne."

No dobre.

Vošiel som dovnútra a tam som našiel Carlislea sedieť v kŕčovitej polohe na obrovskom gauči. Pohľad bol podobný ako Emmin a až v tej chvíli som pochopil, čo znamenal - utrápenie láskou. Narozdiel od Emmy mal oči zlatavé, čiže fyzicky bol v pohode. Kývol mi hlavou, aby som začal rozprávať.

"Vieš... Si môj adoptívny otec a vážim si ťa, no mal by si vedieť, že sa na teba nedokážem pozerať. A... a ani na ňu," povedal som mu a čakal som na reakciu.

Carlisle chvíľu pozeral do prázdna. Potom si zakusol do pery a snažil sa ma odbiť myšlienkou. Edward, nezačínaj už zase.

"Ty to vážne nechápeš? Každý jeden s priezviskom Cullen alebo Hale by ťa najradšej videl s ňou, a ty ju nejako čudne ignoruješ. Tu už nikto nevie, čo si o tom myslieť!"

Prestaň. Začnem mať ešte väčšie výčitky svedomia.

"Nie. Ty prestaň s takýmito hlúposťami. Počúvaj ma sekundu! Ešte aj Emmett - ktorý má city a mozgové bunky dosť obmedzené [AP: sorry za urážku, ale chcelo to trošku očierniť, ešte raz sa ospravedlňujem o:)] - vidí, že vy patríte spolu. To ako sa na seba pozeráte, to ti nie je dosť? Alebo ako sa rovnako spolu ignorujete? Priznaj si, že ju potrebuješ! Nie je hrdinské, keď si nahováraš, že ona ťa nechce! Lebo ty vieš, že to nie je pravda!" Z neurčitého bodu na horizonte presunul pohľad na parkety. "Vieš to. Tak prečo... prečo si nedokážeš odpustiť, čo sa stalo Esme a začať žiť? Teda, nie žiť, ale aspoň existovať tak, ako si zaslúžiš. A ty si zaslúžiš niečo lepšie."

Skončil som s plamennou rečou, oteočil som sa a začal pochodovať smerom k dverám. Predtým, než som vyšiel úplne, som si ešte premeral Carlislea. Vedel, čo hľadám. Známky toho, že o tom pouvažuje.

"Uhm, jasné," odvetil bezducho.

"To tvoje ´uhm, jasné´ postupne už neznie sľubne," poznamenal som a vybehol som na chodbu skôr než ma stihol sám vyhnať.

Zatresol za mnou a začal premýšľať. Chcel som mu prenechať aké-také súkromie. Jeho myseľ mi šumela v pozadí Emmy. Tú trápil lov, ale aj Carlisle. Vedel ten o tom?

Musíme ju od toho nejako odpútať, pomyslela si Alice. A vedel som aj bez jej ďalšej myšlienky ako. Nákupy.

"Baby?" zatiahla dole Alice. "Čo keby sme si vyšli vonku na neskoré nákupy?"

Rose a Bella sa na seba pozreli. Asi pochopili, že Emma by teraz na nákupy nešla ani za svet. (A keď už sme pri tom, ani za Carlislea!)

"Nemám náladu nakupovať," zahlásila Emma pochmúrne. Z jej tónu bolo jasné, že očividne nemala náladu na nič. "Necítim sa na to. Viete, bojím sa, že...čo ak sa ne-neovládnem a skončí to...zle."

Všetci sme vedeli ako. Ľudia mŕtvi a ona v ešte hlbšej depresii ako teraz. Ako si sama pomyslela, čiastočne to aj bola pravda.

Pôvodne som mal v úmysle pohovoriť si aj s ňou, no pri pohľade na ňu by rozhovor odmietol každý. Vyzerala ako tesne pred nervovým zrútením. Fľaša vodky do ruky by vizuálne padla. Chcem povedať, keby bola človek. A tým pádom zraniteľnejšie individuum. A to by bolo pre Carlislea horšie. Aspoň fyzicky, psychicky by sa menej upol na myšlienku, že si z nás upírov môže vybrať hocikoho a nikto nepovedal, že práve jeho.

Netešilo ma to. Ani zďaleka som nebol jediný. Jednoznačne celá rodina bola na mojej...našej strane. No nič. Zostáva len dúfať, že sa rozhodne správne, lebo ešte stále je to môj otec a nútiť ho nebudem. Tak snáď...
 


Komentáře

1 Nellie | Web | 23. srpna 2009 v 18:29 | Reagovat

ten dizajn je skvelý ! :D a ten výlet...tak , zvládla si to :D keby bolo lepšie počasie určite by to bolo dosť fajn (: tak , kapitola bola očakávaná , takže som ju len tak zhltla (:a dúfam , že nabudúce bude dlhšia!(: a už fakt nejak veľmi otáľajú (: nemohli by sa proste dať rýchlo dokopy?:D ale samozrejme , nechávam to na tebe (:

2 miriela | Web | 24. srpna 2009 v 10:31 | Reagovat

ale že aj ja už by som bola za šťastnejší vývin... ten obrázok je fakt pekný a ten tvoj výlet... no aspoň si sa nenudila :D

3 CajushHP | Web | 24. srpna 2009 v 17:20 | Reagovat

Tá Alice..Samé samé nákupy ju len napadaju.Je mi luto Carlisla...Muhehehe..
Ale pacilo sa mi to:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.