Scyphoria (čo to preboha znamená??? Nejaká choroba? Len mi navravte, že je to meno, jasné?) a snežný vlk (hm, zase niečo „duchaplné“) - Chapter 1

25. srpna 2009 v 16:59 | Little Treasure :) |  Glosy
Je tu glosa :D
Stará jak republika :D teda, trošičku menej :D písané strašne dávno :D
jo a inak.... nič proti autorovi/ke, no ale toto je už na mňa priveľa :D na to, že je to HP FF.... hm, nepravdepodobné!
nič proti opisom (kebyže tá osoba píše niečo reálnejšie, možno sa to uchytí!)
no a kebyže dakto veľmi chcel, možno by som sa pustila aj do ďalších kapitol :D ale o tom pochybujem, nakoľko ten názov skutočne znie ako choroba :D
btw, 5 odsekov je na poviedku kúsok málo :P ešte aj ja s mojou krátkosťou kapitol mám aspoň 10 odsekov :D







Scyphoria (čo to preboha znamená??? Nejaká choroba? Len mi navravte, že je to meno, jasné?) a snežný vlk (hm, zase niečo "duchaplné") - Chapter 1


Autor: Auguruj (pekné meno…*ir* už chápem, prečo sa tá poviedka volá Scyphoria… oproti autorovi/ke je to celkom milý prívlastok (nezabudli ste, že je to choroba, že nie?))


Kto by chcel originál, tak ho nájdete tu: http://www.fanfiction.net/s/4654570/1/Scyphoria_a_sneny_vlk

Merika (to nám ale začína, čo?) bola von z vlaku ako prvá zo študentov (koľká duchaplnosť…*ir*), smerujúcich v ten (ktorý?) rok do Rokfortu, do ktorého by sice mali púšťať len múdrych ľudí, ale tentoraz urobil "neskutočne milý" riaditeľ výnimku. To, že vystúpila z ešte idúceho vlaku a tým pádom si následkom gravitačných síl otrieskala gebuľu o koľajnice však neznamenalo, že sa do školy teší. Ako všetko ostatné (čo ostatné? keď ja neviem…), bolo jej to jedno, pretože už mala čosi v sebe, nakoľko vyskočila z idúceho vlaku. Pretože však bola veverička (, čím bola), jej jedinou starosťou (jé, ona má starosti! Blahoželám, drahá Merika!) bolo vyhnúť sa dotyku s jej bývalým (t.j. ľuďmi). Od(---dajte to spolu, lebo ma trafí šľak!---)malička stále znova a znova zisťovala, čo dokáže (dokáže ma nasrať, to nestačí?) a čo sa jej za to stane (čo sa jej stane? odstrelím ju! to sa jej stane...). A nebolo to nič pekné, pretože ju idem odbachnúť ja a som poriadna masochistka! (.)


Merika (nechce náhodou autor/ka povedať Marika???) sa narodila ako Scyphoria (ok, Scyphoria nie je choroba alebo liek, je to komplex). To znamenalo (čo znamenalo? že sa narodila ako Scyphneviemčo? mne to znamená akurát ďalšiu diagnózu), že ak sa človeka dotkne z vlastnej vôle, premietnu sa jej v hlave jeho myšlienky, pocity a skúsenosti. Hej, zase opakujú po Volturiovcoch! Aro je lepšíííí! Naňho nemá nijaká diagnóza... A už vôbec nie, pokiaľ sa volá Merika alias Scyph (a to mi zase pripomína Steph, čiže je to plagiátorstvo TW!) Nikto jej nič nemohol zatajiť (no fasa, a čo my z toho?!), tento talent sa nedal oklamať (tak počkať, nikto jej nič nemohol zatajiť a talent mohol?! boha, za toto budem vraždiť!). Ak chcela zistiť o niečom pravdu (rátali aj s tým, že nechcela?), stačilo (áno, mne už stačilo...vám nie?!), aby sa o človeka krátko obšuchla a ten niekto mal čo robiť, aby jej nevrazil a myslela na informáciu (ona zvládla myslieť na také dlhé slovo? kks, lepší sa...). Čím viac chcela vedieť (veď hovorím, čo ak nechcela?), tým dlhšie musela kontakt udržiavať. Hlavne cez pokec, Skype a ICQ. Ak sa však niekto dotkol jej, bezpochyby bol tuhý aj bez toho, aby to chcela, z nej bolo totiž zle každému, po niekoľkých okamihoch sa dotyčný (alias ja, Litča, hlásim sa) v záchvatoch bolesti zrútil na zem so zvukmi brutálne pripomínajúcimi "Ja ťa zabijem!". Nemohli sa jej priamo dotýkať (dá sa aj nepriamo dotýkať???) a vedieť, čím je. Ja viem, čím je! Plagiátorkou! Nie, ak nechceli zakúsiť (keď tak analyzujem slovo zakúsiť, silne to pripomína zakusať, takže neviem, čo tým chce autor/ka povedať) bolesť rovnajúcu sa ťažkému alebo ľahkému mučeniu. Rozdiel medzi ťažkým a ľahkým mučením? Závisí to na váhe mučiteľa! Nemohla proti tomu nič urobiť, jednoducho sa to stalo, Litči je z nej poriadne zle. Priamemu kontaktu sa však aj tak (sa však aj tak??? Hm, rozmýšľam o duševnom zdraví autora/ky) už dávno - odvčera - usilovala za každú cenu vyhnúť. Ale nepriamemu sa nevyhýbala, čo?! Sviňa jedna! Nemala rada dotyky svojho bývalého a blízkosť ľudí. Už z princípu. A ja z princípu nemám rada takýto typ príbehu.


Jej život bol zlý (no nie! ona je zlá!!!) aj bez jej údelu. Ona má zlý údel??? Ja mám zlý údel, lebo som sa dala na glosovanie tohoto... Jej rodičia boli pomerne násilnícki a panovační, presne ako ona. Ak sa dieťa (ne)správalo podľa ich želania, výchovu u nich (zabudli však, že takto to robia aj ich známi z Prison Break, len to nie sú deti) znamenala poriadna bitka. A pretože mali rozdielne povahy a životy a vkus na výber Vodky, nemohla sa podľa ich želania správať nikdy. Tak moment, v jednej-dvoch veciach sa hádam zhodli! Buď nahnevala jedného alebo druhého alebo tretieho alebo Little. Celá tá záležitosť so Scyphoriou (vravela som, že je to choroba) jej ale všetko ešte viac sťažila. (A ja jej to zľahčím... zavretím tohoto windows okna!) Keď bola dieťa, ešte celkom nechápala (ona nechápe doteraz), že je iná ako ostatní. Takže ak sa niekoho dotkla a niečo zistila (niekto, niečo... je to aj o konkrétnych postavách, alebo len opisný súbor neurčitých zámen?), neskôr sa jej stávalo, že to v svojej bezduchej monologickej reči spomenula. Jej rodičom sa vôbec nepáčilo, že toho toľko vie. A čudujete sa im? Ani mne by sa to nepáčilo! A to som ešte miernej povahy... Tak ju trestali zákazom telky, compu (prerušila aj nepriamy kontakt) a jedla. A neprestali s tým ani neskôr o dve hodiny, keď hovoriť prestala vďaka lepiacej páske a vyhýbala sa dotkykom (dotkykom? To je skomolenina od dotyk a kých? No ja neviem.).


Najhoršie bolo (bolo? ešte furt je!), že keď ju zo začiatku prichytili ako imituje Ara Volturi s čiernou kapucňou na hlave a červenými kontaktnými čočkami a chytili ju (aby im do mysle videla ešte viac... hm, nenormálne logikuš), aby nemohla pred Little (bitkou) ujsť, nechcela ten dotyk od bývalého a Scyphoria (to tá choroba) v jej vnútri reagovala na vysoký tlak krvi. Rodičia sa po chvíli zrútili (ha! Aj oni z nej idú dostať infarkt!) v kŕčovitej bolesti srdca na zem, po ktorej sa ešte povaľovali zvyšky neskorej večere. Keď sa to stalo druhý raz, vyhľadali si to v Carlislových lekárskych knihách. (Autor/ka zapletie Twilight, ja zapletiem Twilight! A sme si kvit.) Tak prišli na to, že je tou chorobou Scyphoria a hoci vedeli, že Twilight nemôže ovplyvniť vlastnosti jej bytosti (hohó, môže!), s obľubou ju trestali za všetko okolo toho. Trestať za Twilight? Majú čudnú predstavu o výchove! No nikdy sa jej znova nedotkli. (Tá veta nemusela byť oddelene! Stačila by čiarka a no mohlo byť súčasťou vety! Heh, a mali by súvetie!) Odvtedy používali na znehybnenie nehybného srdca kúzla. Tak Merika splnila aj poslednú typickú črtu Scyphorie - jej minulosť bola milým variantom toho, čo sa jej chystá spraviť Little (horšia ako zlá).
Jej oči už dávno stratili svoju živosť, ak ju vôbec niekedy mali. Hľadeli na svet mŕtvo, z čoho vyplýva, že je duch , apaticky, z čoho vyplýva, že by sa patrilo slovko opraviť na opticky a bez záujmu. Len tak mimochodom, apaticky je to isté čo bez záujmu, nie? Len málokedy sa stalo, že by ju niečo naozaj nenahnevalo alebo zaujalo. Na svojich rodičov sa nehnevala (tak tu Little praštila klávesnicu o zem so slovami: "Vrr! To čo doboha robí??? Rodičia jej zakázali TW a ona sa nehnevá! Ať navštívi cvokhaus!!!"), necítila k nim nič okrem širokej škály citov a hnev by jej situácii aj tak nepomohol. No né, vobéééc... *ir*
Kým nemala kam inam ísť (mala kam ísť, miesto v cvokhause by sa našlo!) , musela žiť s nimi. A to ona nemala. Čo nemala? Nech sa tvárila akokoľvek, ten pohľad bol stále v jej mŕtvych, apatických, optických, a bezzáujmových očiach.


Keď kráčali od lodiek plných českých turistov k hradu s vycapeným nápisom "Vstupné 10€", držala sa na konci skupinky. Na konci mal byť sprievodca, nie? Čo keby sa niekto stratil? S nikým sa nerozprávala (to tá lepiaca páska) a kráčala tak pozadu, aby nikomu nenapadlo pripojiť sa (tak mi vychádza, že sem patrí zvratné zámeno) či dotknúť sa jej. Obávala sa naštvanej Little a chvíle vo Veľkej Sieni plnej Čechov, keď mala profesorka McGonagallová čítať ich mená zo zvitku pergamenu. Bolo to v abecednom poradí (zišla by sa čiarka, nie?) jej priezvisko bolo Houstonová. Musela sa predierať cez iných prvákov a Čechov, podotýkam. Im by taký dotyk neublížil - ak sa jej nedotýkali úmyselne, nebolelo to, no jej to bolo veľmi nepríjemné. (Mne to začína byť nepríjemné... Ešteže už len jedna veta.) Naučila sa vyhýbať dotykom bývalého. Nenávidela ich. Cítila sa, akoby jej nad hlavou visel meč. Jej aj nad hlavou visí meč, držím ho v ruke, aby som jej mohla pri najbližšej príležitosti odrúbať hlavu, ale psssst!
 


Komentáře

1 pepenka5 | E-mail | Web | 25. srpna 2009 v 17:59 | Reagovat

Ja som čítala polku, drahá... Potom ma to prestalo baviť, lebo debilita Scyci prevyšovala všetko...Krava... /tá autorka/

2 pimpinela | Web | 25. srpna 2009 v 19:29 | Reagovat

to jo, lenže problém googlu je ten, že tie snímky su statické. Bohvie z ktorého roku sú. Neboj oni ich vedia nájsť, len (podľa mňa a čím ďalej tým som viac presvedčená) občanom nič nepovedia, a načo takými "maličkosťami" by sa niekoho (verejnosť) obťažovali informovať. Raz dva ich vypátrajú. Stačí im  napr. taký mobil, právny tip a tak.  Ozaj viete o tom, že dokážu človeka vystopovať, kde je ak ma mobil a dokonca aj keď je mobil vypnutý? Sila čo?.
Inač pekný design.

3 Nellie | Web | 25. srpna 2009 v 21:13 | Reagovat

ja som to tiež nezvládla celé..strašne mi to liezlo na nervy a blbo sa mi to čítalo ...

4 miriela | Web | 26. srpna 2009 v 11:32 | Reagovat

no ja šikula som sa prelúskala celým a obdivujem ťa že si to zvládla lebo bez tvojho glosovania by ma z toho asi v polovici mrdlo :D

5 Tilia / AYAmee | E-mail | Web | 27. srpna 2009 v 2:27 | Reagovat

Heeej, nerobte si srandu zo schizoférnie, ja som si tiež doteraz navrávala, že ju mám, lebo som minimálne rozdvojená osobnosť, no potom som si našla na nete seriózny článok o schize a zistila som, že pohľad na ňu je riadne skreslený a o rozdvojenosť osobnosti vôbec nejde, hoc sa to tak zvykne hovoriť. A ešte aj poznám jednu babu, ktorej kamoš je fakt schizofrenik, tak som sa až trápne cítila, keď som polemizovala o schize ani netušiac, čo to je... S psychickými chorobami nie sú žarty, schizofrénia je vážne porucha a tliapať o nej piate cez deviate (ako napr. ja teraz :D) je prosto... škaradé!

Ale chcela som skôr pochváliť glosu, ja chceeeeeeeeeeeeem ďalší diel, veď tá Marika je dokonalá mary sue, akú som už dlho nevidela a tie sa glosujú najlepšie :D! Veď tí českí turisti, napr., no loooooooooooool!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.