Escapeland [jednorázovka]

5. září 2009 v 11:29 | Little Treasure :) |  Jednorázovky
Včera bolo v škole príšerne... dalo sa čakať :D
-
Dnes tiež nie bohvieako :D celý včerajšok a aj dnes som strávila tým, že som každému vysvetľovala, že som tu v pohode, že sme doma boli včas, že sme si nič nemuseli platiť navyše a hlavne že sme neleteli so sky europe, nakoľko jedna (ne)menovaná ukecaná spolužiačka celej škole nakecala tieto bláboly =:O áno, Lia, reč je o tebe :D Jamesa na ňu :D :D
-
(---- očko :D ja som čmárala :D neni bars podarené, ale nebudem zapierať .D áno, kreslila som ja asi pred rokom :D dilema vyriešená :D
-
čo k poviedke, hm? :D je to o Disneylande z pohľadu personálu z hradu Pirates of the Carribean :D proste iný pohľad na vec :D asi to nikto okrem mňa nepochopí :D nevaaa :D
-
Venované: osôbke s menom Miro :) za dobrý názor a povzbudenie :) díky :) [aj za tú hlášku "kebyže vyzeráš ako na tom portréte, v živote sa s tebou nebavím" aspoň viem, že vyzerám v skutočnosti lepšie] :D on síce na mojom blogu nebol, ale má tu venovanie :) for you :)
-
pripravte sa na menší boom songficov a jednoráziek :D múza kope a kope :D až ma z nej bolí ruka :D Enjoy ľudia :)








Tam-tam, tam-tam, tam-tam.... Hukotajúci zvuk RER-ky mi znel v ušiach ako nekonečná uspávanka. Tam-tam, tam-tam, tam-tam.... Únava ma zmáhala stále viac. Zavrela som oči, snažila som sa zaspať, aj keď som vedela, že polhodinka vo vlaku mi nevynahradí prebdenú noc.

Nevedela som zaspať. Aj kvôli chumajovi v ružovej umastenej šiltovke, čo si o rad ďalej púšťal otrasný rap v rodnom jazyku, vo Francúzštine, na plné gule. Asi nemá na slúchatká, nech mu tie pazvuky znejú do uší a nie do celého vagóna.

RER-ka vyšla z podzemia hore na svetlo. Ďalšia zastávka.

Vlak sa pohol a poobzerala som si z okna okolie. Hm, vraj mesto lásky. Ukážte mi, čo je romantické na vysokých stožiarnych panelákoch, chladných sklených business budovách, štvorprúdovkách a obyčajných hoteloch, ktoré sa názvom hotel pýšia ledva ak preto, aby neodstrašili úplne všetkých turistov, z ktorých koniec koncov žije celý Paríž, vrátane mňa. Toľko k milému mestu lásky.

Ďalšia zastávka. Už ich bude len asi šesť, hoci vo väčších rozostupoch medzi sebou. Tentokrát boli plastové sedadlá pri ukazovateli oranžové.

Chumaj šiltkový vytiahol hlasitosť ešte vyššie. Odporne nemelodická melódia mi brnela v ušiach. Naštvane som pozrela na šiltkára. Keď zistil, že sa kukám, zatváril sa, akože si porichu spieva. Provokatér kreténsky.

Snažila som sa ignorovať všetky zvuky zvonka, hlavne tie príšerné pazvuky. Vlak bol mimo šiltkára skoro prázdny. Bolo ešte len sedem hodín.

Stredoeurópanom to asi znie divne. Tu vo Francúzsku však vychádza slnko neskôr. O štvrť na sedem je ešte tma. A to je ešte len august. Tým pádom je všetko posunuté o hodinku dopredu. Robota sa začína o deviatej, takisto školy, väčšina atrakcií, múzeá... Môj Disneyland otvárajú o desiatej. No musím tam byť o siedmej. Teraz asi už chápete, prečo je mesto také vyľudnené.

Zavrela som oči a ignorujúc hluk som si vychutnávala krásnu čierňavu predo mnou. Bez rušivých svetiel. Bez všetkého typického pre turistický Paríž.

Debilko vyšiel na zastávku obťažovať pre zmenu prázdny priestor vonku. Konečne.

Zostávali dve zastávky. A bude Disneyland. Konečná RER-ky.

Už som sa rozhodla, že na spanie kašlem. Ešte by to dopadlo tak, že by ma niekto musel vytiahnuť von za nohy. Môj spánok je tvrdý.

Zastávka bola za mnou a prekvapivo nedočkavo som vyzerala konečnú.

Bola som na mieste. Žiadni turisti. Leda tak päť-šesť ľudí. Prevažne personál. Vyšla som hore eskalátorom, chvíľu rovno po lesklej dlážke, zase eskalátorom (dvakrát užším... niesol jasné posolstvo: ak sa sem nevojdeš, v záujme vlastného zdravia to vyšlap a nezasekni to tu!), halou a von zo skleného čuda, budovy.

Parkom po dláždených chodníčkoch som klesala k zdobenej bráne. Zdobenie som si nevšímala, prechádzala som okolo toho každý jeden deň. SBS-kar tam už bol. Ako zamestnankyňu ma prešli skenerom a prehľadali mi kabelku. Pustili ma ďalej do parku, upravenejšieho. Rozdeľovalo sa to na dva parky. Disneyland Resort a Walt Disney Studios. Ja som zamierila ku kase tesne pred Resortom.

Vyšla som schodíkmi do kanclu, vyzdvihla som si kostým a prezliekla som sa. Nepýtajte sa za čo. Dobre, pre mňa za mňa sa pýtajte, tak skoro sa nedozviete. Až o desiatej, presne ako ostatní návštevníci.

Prezlečená som prebehla cez Frontierland - jedno z piatich "krajín" Disneylad Resortu do Adventurelandu - ďalšiu časť, v preklade do krajiny dobrodzužstiev.

V Adventurelande bolo kopec atrakcií. Bludisko, domček na strome s miestnosťami, pirátska loď, skala v tvare lebky, vyvrátený člnok, detská pláž, zátoka a pirátsky hrad, kam som napokon zamierila aj ja. Prešla som dreveným oblúkom ako všetci, no potom som odbočila do chodby pre personálnych.

Bolo už osem. Ešte som musela skontrolovať chodby a loďku, či tam nič nie je. Keby aj, ešte by to stihli upratať.

Oprela som sa o zábradlie oddeľujúce budúcich ľudí, čo čakajú vo fronte od brehu umelej rieky. Betónové múry sa zavlnili v tme.

"Camille! Hej, Camille!"

Niekto mnou triasol. Jasné, bola to Edith.

"Camille vstávaj!"

Stála som opretá, nemusela som sa zviechať. Nechápavo som na Edith pozrela.

"Camille, no tak, čo je to s tebou? Už je pol desiatej! O chvíľu tu bude nával! Musíš sa milo usmievať, no tak, chcem vidieť úprimne hraný úsmev!"

Uh, áno, Camille trošku totiž trvá, kým sa pozviecha. Toľko o mne. O minulosti nepoviem nič, alebo predsa?

No dobre. Aby to nebolo príliš veľké utrpenie, poviem to ako rozprávku.

Kde bolo tam bolo, bolo raz dievčatko, ktoré sa volalo Camille. Žilo v malej dedinke blízko veľkomesta, bolo síce maličké, ale už vedelo, že chce ísť preč. A tak, keď mala pätnásť rokov, odišla z domčeka a vydala sa do Paríža. Spoznala krásneho chlapca, všetko vyzeralo nádejne, a zrazu sa všetko zrútilo. Tak náhle, že si neuvedomila, kam to všetko smeruje. Ku koncu.

Bim-bom, zazvonil zvonec, rozprávke koniec.

Nie, celkom tak nie.

Začala som unikať. Najprv som zvažovala návrat. Nie. Naši ma zavrhli, zavrhla som teda aj možnosť stýkať sa s nimi. Dokončila som si strednú a popritom som robila v bare. Odmalička som mala rada Disneyho animácie. Prvýkrát v Disneylande som bola tesne po maturite. Zapáčilo sa mi tam.

A ako náhodou, okolo išiel riaditeľ a akosi mi ponúkol miesto. Vzala som. Jasné, že hej.

Odvtedy do Disneylandu unikám už dva roky. Rutinne, stále ma to baví. Vracať sa na to isté miesto, ďaleko od "mesta lásky", ďaleko od reality, do Adventurelandu, na pirátsky hrad, na umelú rieku, v kostýme pirátky. Takto to má byť.

Disneyland mi navždy utkvie v hlave ako môj osobný Escapeland. Miesto, kam unikať. Navždy.

"Camille! Zdvihni tú svoju lenivú riť a makaj! Otvárame!!!"
 


Komentáře

1 CajushHP | Web | 5. září 2009 v 13:18 | Reagovat

Hej bolo zto dobre.Len pochybujem,ze si potom nenajde priatela takze k tejto jhednorazovke by sa hgodilo mozno aj nejake to pokracovanie

2 Little Treasure | Web | 5. září 2009 v 14:58 | Reagovat

[1]: díky ;)
pokráčko nebude :D chcela so tým povedať, že niekedy stačí unikať z reality a človeku nič nechýba 8) a tak :D

4 all: pokráčko nebude!!! .D toť moja official správa :D

P.S.: vravela som, že nikto nepochopí :D

3 pepenka5 | E-mail | Web | 5. září 2009 v 16:31 | Reagovat

Veľmi sa mi páčil jej život... Ja mám rada vyvrheľov, ktorých nikto nemá rád :D A páčilo sa mi aj to, že má taký nudný, krutý život... Toť práca Escapátrov :D

4 Nellie | Web | 6. září 2009 v 15:21 | Reagovat

to oko sa mi páči :D btw včera som pozerala Pirátov Karibiku :) stráášne to mám rada , ale to len tak..odveci...stráášne dobre sa mi to čítalo...relatívne dlho som nečítala nič...ľudské :D ak chápeš , ako to myslím , takže to bola príjemná zmena :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.