Kvapka

2. října 2009 v 20:55 | Little Treasure :) |  Jednorázovky
Čudné, divné a ani sa mi to vlastne nepáči...a istým spôsobom áno....avšak kto nerád masochistov a ich vyčíňanie na sebe, nech ani nekliká na perex...bude akurát zhnusený a to by som nerada, mať niekoho na svedomí... a prečo to pridávam? aby ste boli radi, že nepridávam všetko, čo píšem... teraz len niečo tohto štýlu...krátke, bez pointy, bez deja a divné... a teraz aj báseň (ktorú som básňou nazvala len preto, aby ste si nemysleli, že sa neviem vyjadrovať)...
s kapitolkami to nechávam na neurčito, no sľubujem, že budem pridávať (a nemusíte sa báť noviniek typu: Paparazzi foto xxx) nejaké články, nejaké tie postrehy alebo niečo ;]










Kvap, kvap, kvap...

Nie, nepršalo. Nie v pôvodnom význame slova. V tom prenesenom...áno, pršalo. Červený dážď kvapôčiek krvi pomaly odkvapkával z mojej ruky až dole na chladné kachličky. Chladné ako zvyšok tohto krutého sveta. Toho sveta, čo ma ženie na pokraj síl svojou nevľúdnosťou osudu.

Krutý, odporný svet plný reality. A ja, tá, čo z neho uteká. A tá, čo si kladie si filozofické otázky.

Načo tu som?

Za trest, to mi je jasné.

Trest. Ale za čo?

Nie, nikto mi neodpovedá. Až tak ďaleko som nepokročila. Heroín a ostatné halucinogény som zatiaľ nechala tak. Nech si sú tým, čím sú. Ďaleko od môjho sveta.

Kvap, kvap, kvap...

Ďalšie potôčiky. Ďalšie kvapky. Ďalšie ostré rezy. Nové. Hlbšie, cez bielu pokožku až do žily.

Možno sa niekomu zdá, že by to malo bolieť. Nie, nebolí. Príde úľava. Všetky problémy sa na nejak čas zastrú. Je to skvelý pocit. Niekedy sa zdá, že spolu s mililitrami krvi miznú aj útrapy života. Tej svine odvedľa. Tej, ktorá vám každú chvíľu vrazí nôž do chrbta.

Je to povznášajúci pocit. Nedá sa to k ničomu prirovnať. Nie je to v samej podstate pre "normálneho" človeka pozitívne. Pre mňa však je. A na tom záleží.

Cítim sa krásne prázdne. Bez starostí. Krv pomaličky steká zo zápästia a ja sa usmievam. Možno preto, že som taká vnútorne prázdna.

Každý deň aspoň jedna čiarka. Nie je to pravidlo. Väčšinou skončím tak po piatich rezoch kolmo na ruku. Čiarkami rôznej dĺžky mám posiatu celú ruku. Jazvami, polozahojenými a aj čerstvými.

Nikto ich však nevidí. Snažím sa nosiť dlhé rukávy. Ak to nejde, zakrývam si predlaktie náramkami. Ako keby to bolo potrebné. Nikto čiarky ani vidieť nechce.

Nechám si z ruky stiecť ešte trochu.

Prikročila som k umývadlu. Pustila som široký prúd ľadovej vody. Pozorujem, ako sa voda z kohútika mení s mojou krvou na čudnú svetločervenú.

Kvap, kvap, kvap...

Už kvapká len pitná voda z vodovodného kohútika.

A moje srdce. To krváca..........
 


Komentáře

1 pepenka5 | E-mail | Web | 3. října 2009 v 16:37 | Reagovat

Prečo by som mala byť zhnusená, moja? Náhodou je to nádherné, moje obľúbené téma, ale nesmiem na to písať :D Vieš, šak mama :D
Len je to podľa mňa krátke :D

2 Nellie | Web | 3. října 2009 v 20:16 | Reagovat

ja tiež nie som zhnusená:) nikdy by som niečo také nenapísala / z dôvodov , že niečo také neviem :P/ u mňa sú maximálne trápené neživé predmety /nerieš xD/ a páčilo sa mi to:) teda...to je fuk , páčilo a basta!:P

3 pepenka5 | E-mail | Web | 5. října 2009 v 15:13 | Reagovat

Jj, to musí byť strašné, keď chceš prestať byť vrahom a nemôžeš... Nedokážeš sa tak ovládať... Preto mám Heidi rada, a keďže o nej takmer nič nevieme, čo robí a pod. , tak môžem vymýšľať všetko možné :D

4 Tilia / Ayamee | E-mail | Web | 6. října 2009 v 21:56 | Reagovat

Sebapoškodzovanie, čo? Samozrejme, že niečo také neuznávam, oháňam sa heslom, že sa to isto dá riešiť i inak, hoci som nikdy neprišla na korienok podstate toho všetkého - prečo to človek vlastne robí, ako zle na tom musí byť? Ľudia sú už raz takí, radi ignorujú problémy iných alebo ich radšej rovno odsúdia...

Nie, nie som zhnusená, práveže sa mi to z tvojich diel páčilo asi najviac. Bolo to také silné, pravdivé, čisté, emočné... Neuznávam sebapoškodzovanie, no uznávam toto dielo, ktoré o ňom zhodou okolností je. Nie, neodsudzujem sebapoškodzovanie, pretože mu celkom dobre nechápem a to, čo nechápem, nemôžem odsúdiť či schváliť... :)

Pekné dielka prosto, fakt, fakt, fakt, som dojatá. Také krátke a výštižné... Ach!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.