MF 14 - Renesmee je...Renesmee, nepoznám ju, tak načo ju súdiť, veď ako povedal jeden múdry človek, dajako bude

31. října 2009 v 20:24 | Little Treasure :) |  Ranná hmla (Morning fog)

a ešte toto mám v kompe hotové, takže sem s tým, kým mi nevypoja net .D zosmolila som toto...neni som na to nijako extra hrdá, no ale čo už...nejako sa o Nessie dozvedieť musela a ja ju nemôžem zahrabať kamsi pod zem...teda, môžem, ale to by som si na nej nemohla zgustnúť :D takže asi toľko ;) jo a myslím, že nadpis svedčí, o čom to celé je :D

pEKNé PREčITKO (zahubím klávesnicu, stlačila Caps Lock) ;]




Happyend, hm? Ani zďaleka. Môžem sa zasmiať. Takisto si môžem povedať, že stále lepšie ako deti tretieho sveta v Afrike (ktoré narozdiel odo mňa žijú, ale to je len detail). Ale nemám pocit, že by sme boli práve my s Carlislom najšťastnejší ľudia na zemeguli.

Sme spolu len krátko. Presnejšie povedané, niečo okolo troch dní. Kebyže je to jeden z mojich klasických vzťahov, asi po troch dňoch skončí na plnej čiare. Ale takto, s Carlislom... mám pocit, že patríme k sebe, lenže tá Esme ma stále máta. Niekedy som možno paranoidná a zdá sa mi, že aj tak budem preňho len malou náhradou jeho milovanej manželky. Blbá pozícia.

Určite bola Esme milšia, materskejšia, typ žienky domácej, čo sa doslova vyžívala v pomáhaní a bola "tínedžerom" ako mama, ktorú stratili premenou na upíra. Možno nie som úplne odporná k ostatným, možno som občas fajn, no čo som oproti takejto osobe? Opakujem, zlá pozícia.

Príde mi sprosté cielene sa na to Carlisla spýtať. Nemôžem predsa prísť, pobozkať ho a vytasiť: "Čau. Máš Esme radšej ako mňa?"! Aj keby bola odpoveď záporná, strápnená by som v jeho očiach zostala do smrti. A ak by bola pravdivá odpoveď kladná, asi by to zamlčal. Prečo by som mala vedieť, že mu len nahrádzam inú a mnou si to akurát kompenzuje?

Stále však môžem dúfať, že som preňho number one. Nádej zomiera posledná, a ja len súhlasím. To by ma už dávno poslal k vode a nech si trhnem nohou.

Zbehla som po schodoch do obývačky. Pôvode som chcela strčiť do boxu tie Disneyovky, čo som napálila. Bolo mi však podozrivé, že Bella sa prechádzala po chodbe sem a tam.

"Ahá. A tam bolo ako?" rapotala Bella.

Až teraz som si všimla, že v ruke drží mobil. Komu by volala? Edward bol predsa hore!

Chvíľu niekto mrmlal z telefónu, ženský hlas, ale osoba na druhom konci linky nemohla mať viac než osemnásť. Čudné.

"Naozaj? A ako sa má Jacob?"

Kto môže byť Jacob? Hádam nejaký známy, to ešte pochopím.

Zase to dievčatko na druhom konci drátu čosi pohmkalo do mobilu. Bolo to dlhšie súvetie. Asi popis momentálnej činnosti toho...oného...Jacoba.

"Nemôžeš mi ho dať k telefónu?"

Takže Jacob bol nejaký príbuzný Bellinej známej či čo?

Započula som, že asi nie.

"Och. To je škoda. Ale nevadí. Pozdravuj ho odo mňa, áno?"

Zase niečo od Belly, z čoho nič nevyhútam.

Osoba na linke povedala niečo ako hej. Takže Jacoba pozdraví. Keby som ju poznala, povedala by som jej, nech ho podzraví aj odo mňa, hoci nemám šajnu, kto to môže byť.

"Áno. Jasné. Ľúbim ťa."

"Ľúbim ťa" sa väčšinou hovorí osobe, ktorú človek skutočne ľúbi alebo rodine. Pokiaľ som sa nemýlila, Bella sa v tomto zameriavala na Edwarda. Z toho mi vyšlo, že tá baba musí byť nejaká rodina. Takže rodina.

"Ahoj."

Finálne zamrmlanie z mobilu a pípanie. Ak by náhodou nebolo jasné, hovor skončil. Bella si mobil strčila do vrecka a prešla sa k obývačke, kde som sa na gauči tvárila, že ja nič.

"E-Emma," vydýchla, celá prekvapená.

"Aj ja ťa rada vidím," povedala som ľahkomyseľne. Nemyslela som to ani príliš vážne, ani ironicky. Ani som jej nedala čas, aby niečopovedala a pokračovala som. "Nechcem byť drzá, je mi skutočne ľúto, že som ti nechciac odpočúvala telefón, ktorý bol asi súkromný, no rovnako by som to počula aj zo schodov, takže v tom nevidím problém. Ak ťa to nenaštve, s kým si volala?"

"Odpočúvala si mi telefón?"

"Len nechtiac, vážne. Počula som len odvtedy, čo si chcela vedieť, ako bolo či nejak tak. Sorry. Počula som to, čo si povedala ty, tej babe na linke som skoro nič nerozumela."

"Tej babe?" Na tvári mala zmiešaný výraz. Aj by sa zasmiala, aj sa hnevala. Napokon smiech vyhral. "Jojha, neviem, kde ty na to chodíš. To bola Renesmee," vysvetlila mi (a ja som nechápala).

"Kto?" vyzvedala som.

"To je nadlho."

"Ja mám času dosť," nedala som sa.

"Okej, keď myslíš. Poznáš o mojej minulosti aspoň tú časť, keď som ešte bola človek?"

"Trošku."

"Povedz, čo vieš," vyzvala ma.

"Viem, že ste sa s Edwardom stretli, lenže po čase si zavoňala Jamesovi, nalákal ťa do baletného štúdia, kde ťa Cullenovci našli zranenú a jeho zabili. Moja matka - prepáč, Victoria - sa chcela pomstiť. Raz si sa porezala do prsta a Jasper sa skoro neovládol, čo podnietilo Edwarda zdrhnúť, avšak bez teba nemal zmysel života. Kým bol preč, Victoria poslala na teba svojho priateľa Laurenta, ktorý tu už nie je vďaka vkolakom, ktorých nepoznám a ani poznať nechcem. Edward sa vrátil, lenže to isté spravila aj Victoria a v bitke zomrela spolu so svojou armádou. Potom ste boli šťastní a tamtadá, premenili ťa."

"Pekný prehľad. To s tým Edwardovým návratom bolo komplikovanejšie, ale to ti nejdem tlačiť do hlavy. Ide o obdobie po smrti Vic-, teda, chcem povedať tvojej matky. Mali sme svadbu, kým som bola človek a ja som nástojila aj na tradíciách. Hlavne tých nočných."

"Chápem," povzbudila som ju.

"Lenže...bola som človek a čoskoro som...otehotnela."

Čože?! Ona a otehotnieť? Nie je to možné! Počkať...je. Pokiaľ ona bola človek a teda sa jej telo mohlo fyzicky meniť, potom...ale, nejdem tu rozoberať biológiu, proste je to možné a hotovo.

"...a keď sa narodila, Edward bol nútený ma premeniť. Mala som dcéru, Renesmee, a bola som naveky s Edwardom."

"Ahá. Takže ty máš dcéru!" doplo mi.

"Uhm, mám. A je strašne zlatá. Polo-človek, polo-upír. Rástla len do siedmich rokov, ale fyzicky má sedemnásť. Má aj upírí dar - vie ukázať rôzne predstavy či iné veci, avšak musí sa osoby dotýkať. Neboj, nie je nijaká namyslená ani nič. Škoda, že ju teraz nemôžeš spoznať, lebo je momentálne v Európe," vysvetľovala Bella ďalej.

"Jáj. A bude veľmi dotieravé, keď sa opýtam, kto je Jacob?"

Bella sa zasmiala. "Kamoš. A zároveň aj vlkolak. No čo už, nezmením to a prevda je taká, že ho mám rada aj preto. Vieš, vlkolaci majú niečo ako spriaznenú dušu. Renesmee je tou jeho." Bože. Ak ma neprekvapilo toto, som zvedavá, s čím sa mieni vytasiť nabudúce. "A sú si dosť podobní. Dvadsaťštyri párov chromozómov, Alice nevidí ich rozhonutia v budúcnosti a môžu sa živiť ľudskou stravou. Ak by ťa to zaujímalo, sú na svojej druhej svadobnej ceste."

Usmiala som sa. Pôvodne to mal byť úsmev, vďaka mojej povahe však prerástol do rehotu. "Jojha. Čo ja ešte vás neviem."

"Možno je toho viac," srdečne sa zasmiala Bella.

Po prvýkrát som mala u nej pocit, že ma neodsudzuje za vraždy, ktoré som za dvadsať rokov napáchala. A vôbec, môže byť celkom fajn. Aj tá Renesmee, pokiaľ je po mame a otcovi (na ktorého som zaútočila, snáď mi to Renesmee jedného dňa odpustí). O Jacobovi aj tak pochybujem. Upír sa vo mne nezaprie.

Bella vyšla hore po schodoch, asi za Edwardom. Splnila som účel výletu do obývačky, DVD-čka som vložila do boxu.

Mala som po príbehu o Renesmee melancholickú náladu, pustila som si Herculesa (m.p.: alebo sa to skloňuje ináč? poraďte!). Keď toto je jedna z mojich srdcoviek. Pozerala som to strašne často. Jáj, to je taká krásnučká rozprávka. Furt sa po nej usmievam ako taký debilko. Nevadí. Proste je to peknučké, myslite si čo chcete. Kašlať na vás.

Presne tak ako za "detských" čias, aj teraz som sa počas väčšiny scén usmievala. Hovorím, je to namakané.

Len aby teraz nikto nenabehol! Neznášam, keď mi niekto hovorí, že som decko. Čiastočne aj kvôli pravdivosti výroku. No a čo? Každý má svoje muchy, len škoda, že práve ja muchy tse-tse.

Disneyovka skončila. Môj úsmev nie. Nezmizol ďalších päť minút.

Pobavila som sa odkladaním DVD-čka. Pekne krásne som ho založila, dávala som sakramentský pozor, aby krásne sedelo do obalu. Vzorovo som aj obal vložila do boxu.

Potom už nevzorovo som vyšla - lepšie povedané vytrmácala som sa - hore schodmi. Prečo som bola taká nemotorná? Lebo som zase rozmýšľala.

Ako to bude? Čo budem robiť na novom mieste, keď budem aj tam musieť byť väčšinu dňa sama? Dobre, vybavia mi identitu, ale čo s ovládaním sa? Aj teraz mi to robí problém, keď je najbližší človek vo vedľajšom dome. Čo potom? Kam ma dajú? Na strednú? Niežeby som bola stará, ale asi je na mne vidno, že už nemám sedemnásť. Nie asi, určite je to vidieť. A zároveň nechcem vystupovať ako matka. Ja nie som nijaká mama! Ani adoptívna. Nemám na to nervy ani (nefunkčný) žalúdok. Nemôžem sa skrývať. Vďaka môjmu vzhľadu sa stále nájde dotieravec, ktorému nestačí povedať, že som Emma, že som zadaná a mám okolo dvadsaťjeden rokov.

No nič, tu zostáva ešte týždeň. To je veľmi dlhý čas, pokiaľ sa nudím. A nemôžem ísť von. Ok, ak by som na to nemyslela, nikto to nezistí. To ma naučila Alice. Lenže čo z toho, pokiaľ sa bojím sama seba? Svojho upírieho ja. Sebaovládanie nemám dosť silné na to, aby som odolala. Ešte stále si pamätám lahodne sladkastú chuť ľudskej krvi.

Nevadí. Šťastie, že mám Carlisla. Neviem, čo by som robila, ak by ho Cullenovci nemali. Jednak by oni sami neboli vegetariáni a jednak by som na nich asi ďalej útočila, kým by ma nezlikvidovali. On jediný mal tú odvahu za mnou prísť a mal tú trpezlivosť vysvetľovať. Vďaka nemu vidím aj iné veci než iba krv.

"Klop, klop, veľký vodca klanu," zaklopala som mu so smiechom na dvere pracovne.

Nečakala som na odpoveď a vošla som. Určite ma podľa hlasu spoznal. Má ma rád, nevyhodil by ma.

Zdvihol pohľad od papierov a usmial sa na mňa.

"Čo robíš?" opýtala som sa so záujmom.

Uškrnul sa. "Abigail Johnsová."

"Ale vážne. Baví ťa to?" opýtala som sa.

"Áno. Asi to nepochopíš. Ani to od teba nechcem. Lenže je príjemné vedieť, že aj keď ľudia umierajú, vďaka mne mnohí nemusia tak skoro. Je to dobré pocíť, že im pomáhaš každý deň. Škoda len, že to pomáhanie musím aj dokumentovať týmto," mávol k papierom.

"To fakt. Ale nemohol by si to odložiť? Prosím."


"O čo ide?"

Stále som stála na jednom mieste bez pohybu. Asi by to malo byť divné. A nie je. Som na to zvyknutá. Žiaden problém.

"Čo so mnou urobíte na novom mieste?" Chcel ma prerušiť, no nedala som sa a pokračovala som. "Za koho ma budete vydávať? Aké "skvelé"," pridala som iróniu, "meno mi dáte, pokiaľ je identita Emmy Taccyfield už v háji zelenom? A čo tam," pri slove tam sa mi zakolísal hlas, veď som ani nevedela, kde je to ich tam, "so mnou bude?"

Carlisle videl, že to už nie je len tak.

Podišiel ku mne. Pochopila som zámer. Napokon to nejako dopadlo tak, že som sa mu opierala o hruď ako malé dieťa, ktoré sa bojí všetkého nového. V jeho objatí som sa cítila čudne maličká. Ako keby mi bol otcom a ja by som bola jeho dcérka, opantaná strachom, ktorú musí upokojiť. Presne tak som sa cítila. Nebola to typická láska, bolo to viac, pretože on bol moje všetko. Jeho dotyk bol pre mňa všetkým, čo som v tom momente mala. A bála som sa budúcnosti. Čudne maličká, stratená v spleti ľudských pachov na novom mieste. Na chvíľku, čo ma objímal, sa problémy rozplynuli, lenže keď sa na mňa spýtavo pozrel, obavy sa prinavrátili.

"Sss," utíšil ma. "Milujem ťa."

"Aj ja," doplnila som. A toto som myslela fakt vážne!

"No vidíš," usmial sa. "Nejako bude."
 


Komentáře

1 CajushHP | Web | 31. října 2009 v 21:05 | Reagovat

Jeej.pacilo sa mi to.,hercules sa skolnuje asi tak.Nwm.Myslim si to..Dobra kapitolka,tesim sa na dalsiu

2 pepenka5 | E-mail | Web | 2. listopadu 2009 v 21:58 | Reagovat

Inak, majú poriadne veľký klan :D Ale teraz k niečomu inému - kapitola bola veľmi pekná. Hercules... niečo mi našepkáva, že si pozrela Hercula... Neviem, neovládam skloňovanie cudzích mien. Rob si čo chceš :D A môjho poklada najväčšieho, môjho BooBooa sem zapojíš? :D

3 Nellie | Web | 4. listopadu 2009 v 20:34 | Reagovat

yap, skloňuje sa to "pozrela som si Hercula." grécko teraz preberáme aj na dejáku, aj na litike (: ale toto som ovládala aj predtým. Ľúúúbim Hercula, myslím tú rozprávku ako postava mi zas tak nešmakuje, aj keď ..xD už som ticho xD
Zrejme som jediný človek, ktorý behá po planéte vo svojom twilight svete a bytostne neznáša Renesmee xD vôbec by mi nevadilo, ak by si ju tam nazapojila xD Inak...(: sa mi to , ako vždy, páčilo (:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.