Na Lionellino želanie - verzia 1: Čokoládový [závažné varovanie: SLASH!]

7. března 2010 v 20:52 | Little Treasure |  Jednorázovky
Lionella ma spracovala na dielko inšpirované skutočnosťou. Tých ľudí poznáme a pritom si to možno iba namýšľame :) ... V záchvate dobroty som súhlasila. Vlastne si to Lionella celé asi predstavovala inak, ale ja som nepoučiteľná. Pre prípad, že by sa Lii toto neľúbilo, urobila som dve verzie. Jedna z nich - táto - je kratučká asladká ako cukrová vata. Tá druhá skôr ako "fairytale gone bad" (: . Lia vie. Dielko je z kategórie slash . Ale nič príliš hrozné xD . 12+ značí, že by ste to mohli prežiť ;) . Áno, som si vedomá, že aj keby som tu vycapila 18+, každý by klikol na celý článok, no nemyslím si, že by som týmto skazila mládež v nejakom extrémnom zmysle. Venované tej, bez ktorej by to ani nevzniklo - Lionelle. Ak sa vám to nepáči, bude aj druhá verzia ;) .


Slash pre Lionellu, verzia I. - Čokoládový

Pohľad zelených očí sa stretol s pohľadom očí čokoládovej farby. Jedny ako jedovato zelené horské jazierko plné chalúh. Druhé zas pripomínajú horúcu čokoládu. Zdá sa, že i oči sú podobne horúce. Roztopili už nejedno srdce, vrátane Mattovho.

"Mike! Posaď sa normálne a láskavo sa mi neobracaj chrbtom," napomenula ho učiteľka.

Celkom zabudol, že sedí v škole a že i napriek jeho zbožnému želaniu tam sedeli aj iní ľudia, nie len jeden z nich, ten, kvôli ktorému si teraz zlizne šťavnatú buzeráciu najvyššieho stupňa.

"Na koho sa to pozeráš? Tak kto sa ti tu páči?" Učiteľka sa dramaticky odmlčala a zaostrila zrak na miesto, kam Mike pozeral, než ho vyrušila. "Tak čo? Páči sa ti hádam Alexandra?!"

Viacerí sa nahlas zasmiali. Mike nie.

Ach, keby tá dôchodkyňa vedela, na koho sa toľko pozerám, radšej by bola ticho a nechala by ma, nech sa jej otočím chrbtom úplne, pomyslel si Mike a aj keď sa posadil smerom dopredu, venoval magicky zeleným očiam ešte jeden pohľad. Teda, sám seba presvedčil, že sa pozrie len raz, no potom tento jeden pohľad premieňal na ďalšie a ďalšie...

Hoci Mika a Matta delili štyri lavice, ani tento fakt im nezabránil naďalej sa pozorovať po zvyšok hodiny za maskou povrchného kamarátskeho záujmu.

Ledva zazvonilo a učiteľka vyšla z dverí, Mike už vychádzal na hornú chodbu smerom k väčšej telocvični. Myslel si, že si ho nikto nevšimne, veď sa vráti tesne pred zvonením, no mýlil sa. Zo zadnej lavice ho predsa len ktosi pozoroval.

Hneď bol Mikovi za pätami. Mike si nikoho nevšimol, hoci sa zo skrývanej paranoje obzeral, akoby mal nejaký tik. A ani nemohol nikoho zazrieť, Matt sa držal za tmavým rohom, krčil sa, aby sa skryl pred Mikovým orlím zrakom.

Mike sa okolo seba opäť poobzeral a keďže Matt jeho čokoládovým očiam unikol, zabočil do vzdialenejších chlapčenských záchodov.

Na druhom konci chodby Matt teatrálne vzdychol. Pridal do kroku, ani on nechcel, aby ho niekto uvidel. Aj keď si to nepripustil, myslel aj na to, že by vyzeralo hlúpo, ak by ho niekto videl, že šiel na záchod spolu s Mikom.

Zistil, že tenisky, za ktoré zaplatil hriešne vysokú sumu, sú skutočne nehučné - aj jeho uši len ťažko zachytávali zvuk vlastných krokov. Bol si istý, že ho Mike nezačuje. Pripadal si takmer ako duch, len s tým rozdielom, že on sa skutočne snažil byť neviditeľný. Takmer sa i zasmial, ale našťastie - preňho - si zahryzol do jazyka.

Tvárim sa ako agent číslo 007, v duchu si povedal Mike a potlačil jemný úškrn, ktorý sa mu vydral na pery.

Napriek Mattovej snahe dvere pri otváraní zaškrípali. Ocitol sa pod paľbou Mikovho plamenného pohľadu. Matt sa v tomto pohľade nevyznal. Nevedel, akú emóciu má za týmto pohľadom hľadať - ešte ho na Mikovej tvári nezazrel. Preto sa zmietal v zvláštnej neistote. Bol to vari hnev? Možno sklamanie? Či možno negatívne prekvapenie?

Matta odrazu pochytil zvláštny druh strachu. Cítil sa zahanbene, podobne ako v prvý deň v škole, keď mal ešte čerstvých šesť. Nevedel, čo má povedať, ako sa vyjadriť. Mal strach.

Nemal ani poruchy, kam by sa mal pozerať.

Škoda, že Margita Figuli, autorka novely Tri gaštanové kone, nenapísala radšej príručku, ako sa zachovať v stave krajnej paniky. Určite by to bol bestseller. Matt by si kúpil jeden z prvých výtlačkov, dokonca by si dal svoju knihu podpísať autorkou.

Nemal odvahu nazrieť Mikovi do očí, a preto pohľadom kĺzal po miestosti, až sa zastavil na ušpinenom umývadle upchatom toaletným papierom. Vyzeral, akoby študoval štruktúru kovu kohútikov. Bol to hlúpy bluf. V skutočnosti skúmal vlastné pocity. Nevyznal sa v nich. A už vôbec nie v Mikových.

Najradšej by bleskovou rýchlosťou vytasil jedno hlúpe anglické slovíčko "sorry" a utiekol nazad, kašľajúc na to, či ho ktosi uvidí a či nie.

Matt si neuvedomoval, že svojim mlčaním a skrývanými myšlienkovými pochodmi Mika len zmiatol a doplietol. Keby ten vedel, čo v Mikovi prebúdza už len letmým pohybom rúk...

Mike ničomu nerozumel. V duchu sám sebe kládol kvantá otázok.

Prečo za ním Matt doliezol? Prečo práve teraz? Doteraz predsa Mika vytrvalo ignoroval, ledva apaticky vnímal jeho prítomnosť. Aj napriek tomu, že sa Mike stále zúfalo snažil dostať k Mattovej partii. Čo ho zmenilo z minúty na minútu? Prečo sa jeho sebavedomý výzor zmenil a teraz zrazu Matt nemá odvahu pozrieť sa Mikovi do očí?

Možno - a keď na toto Mike pomyslel, duša mu hopsla o imaginárny level vyššie, vznášala sa v oblakoch, no nedal na sebe nič znať, bol to suverénny poker face - si ho Matt iba nevšimol a možno podobne ako Mike, i Matt sa do toho druhého zahľadel už dávno a jedinou vecou, čo mu chýbala, bola odvaha.

A Matt? Ten sa pomaly odhodlával povedať povedať jemnejšiu a krajšiu obdobu "sorry", čiže "prepáč", ale v hrdle mu vyschlo. Síce otvoril ústa, k "dobru" mu poslúžil fakt, že z nevyšla ani hláska. Naprázdno preglgol. Nepomohlo. Znova otvoril ústa v nádeji, že ho napadne čosi iné. Zas nič. Mlčky teda hľadeľ do Mikovej tváre, očakávajúc verdikt smrti.

Doteraz si vôbec neuvedomil, aký je Mike nádherný. Jemné hnedé kučery, padajúce do tváre a trochu odstávajúce okolo hlavy ako maličký odlesk svätožiary, ktorá by mu podľa mnohých padla. Krásne hnedé oči, presne ako čokoláda, priam prahli po Mattovej pozornosti. A navyše mal telo, za aké by priemerný tínedžer zapredal vlastnú dušu diablovi.

Ani jeden z nich nenachádzal slová.

Odrazu Mike prikročil k Mattovi ešte bližšie. Pohladil ho po líci. Matt tušil, čo sa stane. Zadíval sa do Mikových tmavohnedých očí a chvíľu premýšľal, či jeho pery budú chutiť ako čokoláda odzrkadlená v jeho očiach. Neskôr sa okolitý svet rozmazal a Matt už nemyslel na nič iné, než na Mikove pery, nežne pritisnuté k tým jeho. Jeho domnienka sa potvrdila. Na perách ho trýznila chuť čokolády, od ktorej však nepriberie ani gram.

Ktovie, ako dlho trval tento moment. Čas pre nich plynul inak.

Obaja ale nutne potrebovali kyslík, a tak sa Mike odtiahol.

"P-Prepáč," zašepkal.

Nervozita spôsobila, že sa pri prvej hláske trochu zakoktal.

"Nie, nie, neospravedlňuj sa..."

Tentoraz to bol Matt, kto prekonal maličkú vzdialenosť medzi nimi a prehĺbil spoločnú vášeň bozkom. Okrem toho otočil kľúčom v zámke. Zacítil, keď sa Mike, jeho čokoládový princ, pousmial, neodtisnúc ich od seba.

Mali ešte desať minút, zostávajúcich do začiatku ďalšej hodiny. To, ako ich využijú, zostávalo iba na nich.

"Máme celú večnosť..." zašepkal Matt tesne predtým, než zas ochutnal Mikove sladučké čokoládové pery...
 


Komentáře

1 CajushHP | Web | 9. března 2010 v 8:50 | Reagovat

Tak toto bolo fakticky slááádkeeeeee:D
Ale dobréé..vobec to nemuselo byt 1ľ+....Ved to nebolo až také hrozné že by to muselo byť obmedzenéé

2 pepenka5 | E-mail | Web | 9. března 2010 v 19:00 | Reagovat

Waaaaa :D Chceš odomňa reakciu? Keďže som zamilovaná asi do každého chlapa, ktorý sa volá Mike, trochu žiarlim :D Ale bolo to krásne, jemné... :D
Som za to, aby si sem dala druhú verziu :D Aj táto je skvelá, ale bola by som rada, keby som si mohla prečítať aj tú ďalšiu :D

3 Little Treasure (: | 12. března 2010 v 17:58 | Reagovat

[1]: Obmedzené bolo už za ten pojem, že slash :D . Aspoň ja som mala ten pocit, že bodlo by.

[2]: Bude, bude. A...díki za komentík. Si ma potešila (: .

4 Niki | Web | 16. března 2010 v 10:54 | Reagovat

wuáá slash .. :)ale inak mne sa to páčilo,bolo to také jemné a nevinné.a neviem prečo,páči sa mi tá veta "Jedny ako jedovato zelené horské jazierko plné chalúh." :)

5 pepenka5 | E-mail | Web | 17. března 2010 v 21:59 | Reagovat

[3]: Litči? Mám otázku.... Kde sa zasekla spoločná glosa? U mňa či u teba? Ani neviem :D

6 Little Treasure | 18. března 2010 v 19:44 | Reagovat

[5]: Mám pocit, že u mňa, ale nie som si istá... Skontrolujem to, okay?

7 pepenka5 | E-mail | Web | 19. března 2010 v 16:08 | Reagovat

[6]: Tak akom to skončilo?

8 Little Treasure (: | 20. března 2010 v 11:35 | Reagovat

[7]: Na mne ˇˇ . Poslala som ti mail, v ktorom máš všetky tie údaje, tak plz odpíš :D .

9 pepenka5 | E-mail | Web | 22. března 2010 v 20:15 | Reagovat

[8]: Jasné, ale asi až zajtra, dneska mám obotu :D Inak, som sa ťa pýtala na tvoj Facebook? :D Neviem :D Bo sa mi nezdá, že ťa mám v priateľoch a chcela by som :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.