Reťaz drbnutých udalostí si ma našla...

6. března 2010 v 12:09 | Little Treasure |  Miss spisovateľka si vylieva dušu...
Hm, som k vám hnusná a nič nepridávam, respektíve je hnusná moja rodinka, čo mi stojí v ceste k netu. V celom článku je kompletné zdôvodnenie, prečo od začiatku našich prázdnin nepribudol ani jeden článok. Viem, že to budete pokladať za obyčajné debilné výhovorky, ale vy nie ste moja máti ani triedna, vám nemám dôvod klamať. Keby som bola len lenivec, čo nepíše kapitoly ani raz za rok, priznala by som sa. Možno.


Takže začnem pekne po poriadku s prázdninami. Prišli sme na hotel, vybalili a navečerali. Lehnila som na posteli a klábosila s Lionellou, zatiaľčo oco šiel odniesť lyže do lyžiarne. Lenže sa vrátil s tým, že nemal čo odniesť. Lyže nám ukradli spolu so strešným boxom! Našim boxom! Vrr! To, čo nasleduje, bude v tých superlatívoch znieť namyslene, no ja som len naštvaná, že keď to máme, urvú nám to. Škoda 1500 éčok. Najlepší, najaerodynamickejší strešný box Thule Excellence. Doriti, ten je v čudu!!! A naše lyže tiež...

Priznávam, dosť ma tá "milá" udalosť vzala. Vlastne som do tretej nevedela zaspať, ale potom sa môj mozog umúdril a aspoň na pár hodín si prestal dokola omieľať, že jeden dobrák je o pár stovák ťažší.

Mali sme hneď v ďalšie ráno zdrhnúť späť do Košíc. Riaditeľ hotela nás nejako ukecal, aby sme zostali, vraj poisťovňu spracuje (vyzerá, že škodu dostaneme v papierikoch nazad) a lyže môžeme mať z hotelovej "požičovne" zadarmo. Požičovňa je v úvodzovkách preto, že to, čo sa v nej nachádzalo, bol odpad. Mali nám radšej zaplatiť, že sme ochotní spúšťať sa z kopca na tých drevách. Keby tam nebola nálepka požičovne, normálne by som sa hanbila ísť na svah. Ale nehanbila som sa a vyšla som naň.

Prvé dni v pohode, hoci som tie lyže nevedela ovládať. Vo štvrtok som sa z lyžovačky uliala, pretože sa mi celý svet krútil pred očami a... Určite ste už zažili ten pocit, keď máte žalúdok na vode, on si robí čo chce a núti vás zatvárať sa na vécko a vracať ostošesť. Tak toto.

V piatok, akonáhle som sa konečne mohla ísť lyžovať, bolo počasie vyslovene na ho...nič. Chceli sme sa spustiť hore z Lukovej (viem, že nemáte ani páru, kde to v Jasnej môže byť, nuž čo) dole na Záhradky, avšak bolo... svinsky. Vietor mohol byť aj 80 kilákov za hodinu, stála som v závetrí a aj tak ma ťahalo blbým smerom, do výšky jeden a pol metra sa sneh spúšťal v akomsi oblaku dole, možno až dolu do Podtatranskej kotliny, šmirgľoval mi ksicht a fučal mi do uší nejaké varovanie, možno znelo presne: "Nechoď dole, ty lama!" A ja lama som to varovanie prepočula. Áno, toto je číry výmysel. Ovanula ma vlna strachu, ale nemohla som sa vzprieť sestre a ocovi. Chceli mať jazdu smrti za sebou.

Tak som sa pohla od výstupnej stanice smerom k trati. Všade bol ľad, cítila som ho pod lyžami, a bolo to zlé znamenie, hlavne pre tie tupé hrany (asi som ich mohla aj olízať a nič by sa mi nestalo - okrem toho, že by mi k nim primrzol jazyk). Podvedome som hľadala misto, kde by bol sneh a teoreticky by sa tam dalo otočiť. Lenže také meisto neexistovalo. Vietor skučal a kvílil, zatiaľčo ja som sa nechcene rútila dole a dole a nevedela som lyžu ani pootočiť, nieto ešte zastať.

Posledné, čo si pamätám, je skupinka ľudí predo mnou a moja prosba, aby prežili a aby som ich neprizabila...

K sebe som prišla až v sanitke. Odviezli ma na rontgen a potom na Traumačku. Po tridsiatich hodinách ma pustili domov.

Prosím, nevyčítajte mi - aj keď na to máte právo -, že som nepísala takmer nič, aj keď som týždeň maródovala doma. Moja rodinka ma strážila drvivú väčšinu času. Na začiatku som nemohla ani telku kukať dlhšie než dve hodiny, lebo mi trešťalo v hlave, ako keby som sa snažila vytriezvieť z pár promile alkoholu. Zakazovali mi aj čítať (vraj nech si nenamáham mozog či čo), a nemala som im to za zlé. Keď som aj bola doobedu sama doma, nemala som net a cítila som sa veľmi malátne. To, čo by som zo seba vtedy vypotila, by vôbec neznelo dobre.

A tento týždeň, čo práve končí... Čo k nemu dodať? Musela som si doberať všetko zo školy, okrem toho majú teraz učiteľky nejakú bojovú náladu a projekty zadávajú ako na bežiacom páse... Napríklad teraz robím Vincenta Van Gogha, čosi na informu a ešte dačo mám zadané. Nestíhala som, gosh.

Btw, vo štvrtok som mala absolventské fotenie, končím výtvarnú na ZUŠ-ke. Napriek všetkej nadľudskej snahe vyzerať perfektne vyzerám akurát dementne. Fotograf bol úplne vymletý, dal ma blbo sedieť, vlasy mi prehodil tak čudne dozadu, hoci som si ich nalakovala do inej strany a sám sa podporil vetou: "Vaši by chceli vidieť, že máš aj oči..." Bože! Ten chumaj nepochopil, že tie vlasy mám tak nato, aby som zakryla monokel na ľavom oku. Gŕrr! Zabiť ho málo! Okrem toho ma nanútil, aby som sa usmievala naširoko. Fuj! Vtedy práve vyzerám sprosto kvôli mojej úzkej vrchnej pere, OMG! No nič.

Takže asi sa budem musieť vrátiť k projektom a potom asi čosik prednastavím, čo som mala napísané dávno predtým, než začali prázdniny, ale vtedy som nemohla kvôli urvatému USB.

See you. A že želám milších spolužiakov než tých, s akými som ja. Strašne ma nasrali najnovšie v piatok. A aj tak od nich nechcem odísť. Na strednej predsa bude horšie. Bye.




Little Treasure, ktorá sa nevie dočkať novej časti The Vampire Diaries
 


Komentáře

1 •Pet!nka• | Web | 6. března 2010 v 12:11 | Reagovat

Hezký blog

2 Andiissek | Web | 6. března 2010 v 12:15 | Reagovat

Ahoj, předem se omlouvám za reklamu. pokud ti vadí ignoruj ji prosím:)... Přijd se také podívat na můj blog tanec-stred.:) Skomenuj muj nový design... Máš ráda tanec? a co grafku?:) to všechno na mém blogu najdeš. potřebuješ nový design? neb ikonku nebo banner? to všechno ti můžu vyrobit. stačí si to jen objednat:). tak neváhej a koukni:) předem díky za návštěvua ještě jednou promiin za reklamu

3 Chris | 6. března 2010 v 14:38 | Reagovat

ty chudera... to ako vás okradli nezávidím ale závidím tomu dobrákovi :D a aj ja sa teším na ďalší diel Vampire Diaries :D

4 Little Treasure | Web | 6. března 2010 v 14:49 | Reagovat

[1]: že... Ďakujem, ale nesúď len podľa dizajnu, moja ;) .

5 Little Treasure | Web | 6. března 2010 v 14:56 | Reagovat

[2]: Tvoj dizajn sa mi ľúbi, ale tá reklamová podstata komentu nie :D.

6 CajushHP | Web | 6. března 2010 v 17:59 | Reagovat

Aaa čo sa ti to valstne stalo??Otras mozgu ci zlomenina??v kazdom pripade, muselo ti byt hrozne a este k tomu tie ukradnute veci..Hruza...

7 wladka | Web | 6. března 2010 v 18:14 | Reagovat

njn tomu sa hovori zivot na hovno
aj ked radsej toto ako matura :(
ale co uz dufam ze si uz v poriadku
peniazky z poistovne uz mate a ucitelia si uvedomia co robia( to asi nikdy)

8 Nellie | Web | 6. března 2010 v 20:17 | Reagovat

"Rad nešťastných príhod" volá sa tak jeden celkom vtipný film. Teda, videla som ho len raz aj to už parádne dávno, ale mám zafixované, že bol celkom vtipný. A ten názov ti to celkom vystihuje.

Do prkna, vám sa teda darilo. Mrzí ma to, fakt ste to mali na hovno. Ako zo zlého filmu.
A skutočne nemyslím, že by niekto mal právo vyčítať ti, že si nič nepísala, nič nezverejňovala. Hlavne, že už sa cítiš fajn. Teda cítiš sa fajn, že?
A teraz dúfam, že napriek škole tu budeš kúštik častejšie :)

9 pepenka5 | E-mail | Web | 6. března 2010 v 22:30 | Reagovat

Bože, chúďa moje...
Nič v zlom, ale keby som sa ja mala ísť lyžovať v nejakých starých drevách, nešla by som. Chúďa. Neviem, čo na to povedať. Len ti držím palce, aby nezostali následky :D

10 Ayamee | E-mail | Web | 7. března 2010 v 2:48 | Reagovat

Ó máj gád, moja, v nemocnici a na maródke si sa nám ulievala! Ale nie, to bol len trošku sarkazmus :D. Tsa, taká story, počúvaj! Super, že sa ti nestalo nič vážne, nooo.

11 Little Treasure | Web | 7. března 2010 v 9:13 | Reagovat

[6]: Mala som otras mozgu, našťastie nič zlomené. Najväčší šok bol asi pohľad do zrkadla, muhaha! Šak okolo ľavého oka obrovský monokel, pár škriabancov od rozbitých lyžiarských okuliarov, pri nose zvyšky krvi a na hornej pere zelený fľak a celé ústa som mala napuchnuté na dvojnásobok ich veľkosti.

[8]: Inak, o tom filme som v živote nepočula, no neva. (Ja viem, som lama.) A... áno, je mi fajn. Relatívne. A neviem, či tu budem častejšie, hoci možno hej, veď som objavila maminu skrýšu, kam dávala káblik od netu *hrdý postoj* !

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.