absolútna rozorvanosť

18. dubna 2010 v 18:48 | Little Treasure
Neviem, ako sa cítim. Neviem, prečo sa tak cítim. Veľa vecí neviem. Ani to, načo to všetko hádžem na blog.... Možno preto, lebo si chcem vyliať srdce a čítať aspoň trocha objektívne názory na schizu v mozgu jednej drbnutej tínedžerky s nickom Little T. ...
Ozaj, aj som povedala, že 15. článok, no mením názor. Oco prišiel len včera o tretej ráno a on je jediný, kto mi je ochotný požičať káblik na net, tak preto.



Čo sa týka prijímačiek, ani sa mi nechce veriť, že boli pred pár dňami. Akoby už prešli týždne a táto vec už bola za mnou. Našťastie som sa nezosypala (aj keď psychicky áno, vôbec som neverila, že mám šancu), keď som počula, že sa prihlásilo 250 ľudí. Všetko som to...zvládla. Hoci s mizerným pocitom, že som to mohla spraviť omnohooo lepšie a že nemám šancu, ale vyplnila som to a o to šlo. 
Stredajšie poobedie, štvrtok a dnešné poobedie sa ťahali ako sopeľ z nosa , a preto sa sekunda zdala nekonečne dlhá. Toľko k teórii relativity pojmu čas.

Na fyzike mi prezvonila moja geniálna mama. Na fyzike! Našťastie som ju zhodila, kým Černica niečo započula. Aj keď ju naši geniálni spolužiaci upozornili, že "Niekomu tu zvoní mobil, pani učiteľka!", no Černica im našťastie neverila. Uff. A už k tomu podstatnému. Zavolala som mame. Kvôli čomu riskuje osud môjho krásneho dobitého mobila s chýbajúcimi bočnými tlačítkami a trochu rozbitým displejom? A ona na to, že sú výsledky na nete a že ma tam zobrali! Vravela to úplne nadšene, takže mi bolo jasné, že som jej očakávania asi splnila aj s rezervou. Lenže mama na mňa potom vybafla, že na zozname prijatých je môj kód štvrtý v poradí! Zvrchu! Sa mi nechcelo veriť. Ja? Mami, si si istá, že je to správny kód? Áno, štyrikrát som to kontrolovala, odpovedala. A potom ešte dodala, že ako by druhý a tretí nemali body za vierovyznanie, z ktorých mám ja nulu, bola by som druhá! Nezmohla som sa ani na slovo, až som zo seba vytisla, že si sama závidím. Teda, asi som tým myslela, že závidím tomu bohovi, čo sa v ten deň zmocnil mojej hlavy a vyplnil test za mňa.

Nasledovala absolútna eufória. Chcela som si z pleca zhodiť tašku, vyšmariť ju do vzduchu, ako sa to robí s maturitnými čapičkami, ale našťastie som sa uvedomila, že by mi tá taška pravdepodobne vletela celou svojou váhou do ksichtu. Radšej som zavolala pár ľuďom. Mirovi. Totálne som zabudla, že ma poslal do...hm, kelu, ale našťastie chlapca nechytil infarkt a pogratuloval mi s tým, že: "A pal už do dpč, ty bifľa! Hasta la vista, baby!" takým divným tónom, až som sa skoro pošťala od smiechu. Lionelle, ktorú prijali tiež. Lenže potom Lia zvrtla debatu vetou: "A budeme na tej istej škole..." Ona sa určite usmievala, a keď nie to, tak aspoň v duchu. Ibaže ja...som nevedela, či sa hodiť do Hornádu alebo skočiť do neba.

Áno, vaše ego pošteklí, keď vidíte, že váš kód v najvyššej päťke, lenže duša sa nikdy neuspokojí s tým, že sa čosi končí a uniká pomedzi prsty. Aspoň tá moja nie. Ja totiž nechcem...nechcem zo základky odísť. Tých ľudí, čo mi denne pijú krv, ľúbim ako kone. Aj triednu. Dokonca trochu mi bude ľúto aj za Černicou, čo nam rada šupla písomku päť minút pred zvonením... Bože. Toľká sendimentalita a nostalgia. Ale...dá sa tomu pomôcť?

Ani pred prijímačkami som si nemyslela, že svet bude ružový, ak sa tam dostanem. Ale snažila som sa psychicky pripraviť na to, že to všetko pre rodičov spravím. Oni a kamoš(k)i/y budú spokojní. Ak urobím iných šťastnými, možno sa to raz podarí aj mne. Pôjdem na gympel a možno sa niečo zmení  aj k lepšiemu. Ibaže...ťažko sa pripravíte na niečo, čo ste ešte nikdy nezažili. Možno to platí iba pre mňa, ale... je to divný pocit.

A jedným z dôvodov, prečo som poslúchla rodičovskú mienku bola nevedomosť, nevedela som, čo chcem robiť, čo chcem od života a čo sama od seba. Ďalšia dilema na svete. Čo chcieť, čo mám chcieť?

Nie, nechcem sa rozjímať nad tým, či ísť alebo nie. Už sa rozhodlo. Rodina je celá šťastná a ja im nepokazím idylku. Na prijímačky som šla s tým, že ak ich spravím, rodina sa poteší a ja ani nie, a ak ich nespravím, rodina sa nepoteší a ja neviem, ako by som sa cítila. Idem tam. Sľúbila som to. Čo už k tomu...

...Snáď len dúfať, že si moju snahu zaslúžili :) .

A späť k obkecávanej pointe. Tento pocit, keď neviem, čo si mysleiť, čo povedať, čo urobiť, čo chcieť a čo očakávať, vám privodí nečakané myšlienky. Rozorvanosť i inde.

Nejako tá rozpoltenosť proste začala súvisieť aj s virtuálnou identitou Little T. Ako, to sa ma už zo zásady nepýtajte, to ani sama neviem. Proste mi od toho meditačno-čudesného momentu pár vecí zostalo dunieť medzi ušami.

Že blog treasure-island vznikol iba preto, že bolo treba zbúchať nejaký názov a toto bolo relatívne neobkukané (nemám odvahu povedať originálne, veď aj ja som to treasure-island odniekiaľ vyhrabala). Že s nickom to bolo veľmi podobné, iba som ho dolaďovala ku názvu webu. Že ma na túto adresu po takmer roku - ktorý som odflákla, veď kedy som ja pridávala normálne? - vedie skôr sila zvyku v končekoch prstov než pocit, že aha, toto je "my space", moje vyjadrenie sálajúce z mojej osobnosti (ktorú nemám) a všetko, čo patrí k osobe, čo spoza notebooka vyťukala i tieto riadky.

Možno je to ciťákom, že si čosik pýta zmenu...

Aby ste bez analýzy písmen pochopili, kam mierim: uvažujem o presedlaní kamsi inam, kam, to nemám ani šajnu, s inšpiráciou na nový nickname je to podobne v háji, rozmýšľam o presťahovaní všetkých mojich "diel" tam inam a čímsi ako novým začiatkom, novým všetkým, čo sa písania týka, prísľubom, že sa zlepším a tak ďalej.

Ono by to možno celé vyznelo optimisticky, lenže ako so všetkým, je tu i druhá strana mince. Na presťahovanie tvorby som...nie lenivá, no naši by nezniesli, pokiaľ by som bola 3 hodiny online (ale to by sa dalo počas noci zabezpečiť). Ďalej neviem zaručiť, že na tej novej adrese nebudem mať po čase ten istý pocit ako teraz, ak nie horší a že moje nové nadšenie pre písanie neodfučí kamsi do teplých krajín, prípadne na ďalekú Pandoru (yeah, Avatar).

Čo sa týka školy, zhrniem to. Viem, že čosi staré skončí, a neteším sa z toho, hoci viem, že má začať niečo nové. Ibaže nové je neznáme a čo si budeme nahovárať, až keď stratíme to staré, uvedomíme si, že to nebolo zlé a že sme to - aj keď sme si nahovárali čosi iné - mali nesmierne radi.

A s blogom by som si rada prečítala váš názor. Rozhodujem sa ja, ale názory iných - ak sú pravdivé a objektívne, alebo tak aspoň znejú - dokážu ovplyvniť každého.



zatiaľ Little Treasure


P.S.: Určite dám link na novú adresu. A... tzv. SB (ja ten názov v poslednej dobe tak neznášam, normálne mi ten nápad oškatuľkovať si blogy iných príde blbý - a to nebol podnet na zrušenie netového priateľstva, iba dojem, že nastala chybička v systéme - na blogy by sme mali chodiť preto, že sa nám ľúbia, a nie z povinnosti...tým nechcem povedať, že sa mi vaše blogy neľúbia a preto k vám nechodím, to e už iný príbeh), koľko vás zostalo?

P.P.S.: Sľubujem, že ak nikdy inokedy, raz do týždňa, a to v piatok vďaka informe, by ste mali mať článok. Ak to zase nebude jeden z mojich blbých sľubov, hm...
 


Komentáře

1 Chris | 18. dubna 2010 v 20:05 | Reagovat

tak gratulujem, že ťa prijali!

2 pepenka5 | E-mail | Web | 18. dubna 2010 v 20:12 | Reagovat

Zase?!
Bože, to tu nie je nikto normálny a všetci trpia syndrómom presťahujem sa na iný blog? Raz ma z vás drbne!!
To vážne nikto neostane na svojej normálnej adrese, nech je akákoľvek??
(Ehm, prepáč, ale na toto som EXTRÉMNE citlivá)
Ale inak gratulujem :)

3 CajushHP | Web | 18. dubna 2010 v 20:16 | Reagovat

No, ja osovbne si myslím o SB to čo ty...A máš pravdu, na blogy by sme mali chodit preto, olebo ich máme radi a vždy tam nájdeme niečo, čo poteší našu dušu(aspon v mojom prípade, ked si niečo dobré prečítam), takže tak.čo sa týka presťahovanai blogu..Mne sa tento tvoj blog veľmi páči a myslíš si, že by to na novom blogu bolo iné?? ono, ja si to osobne nemyslím, kedže blog je o tom, čo chceš aby tam bolo...A nie ani tak o názve, aj ked prezývka každého znás je dosť osobitnáá...No, ja mám svoju prezývku ako Kajuš(píše sa Cajush) a HP akože mám rada Harryho Pottera..Tiež som rozmýšľala o presťahovaní..Ale potom mi došlo, že ked už mám dlho blog, nebudem ho sťahovať, mám k nemu silné citové puto..:D Aaspon tak je to v mojom prípade.
čo sa týka školy..veľmi ti gratulujem že ťa prijali a že si bola v hornej pätke..No, ja neviem,či by som dokázala robiť prijímačky, našťastie som ich minulý rok nerobila(len monitor) a prijali ma na obe školy, takže som si vybrala kam chcem ísť...No ale jednoznačne ti gratulujem.A bude to naozaj iné..Tiež mi bolo luto, ked sme odišli zo školy, bolo to také...Iné.Proste to bol začiatok niečoho nového.a pravdu povediac, prvé dni, v novej škole som mala fakt depky a doma som plakala, že sa chcem vrátiť na základku k starým spoolužiakom ale všetko sa zmenilo..Nový ľudia, nové prostredie, nové kontakty..Ale nehovorím, že staré neostali...Takže teraz do školy normálne rada chodím.A všetko je iné..A pritom je to skoro také isté...Už sa rozkecááávam...Takže je toto siahodlhý komentár, ktorý je absolutne oničom..
Ale podľa mojho názoru je tento blog dobrý, nemen ho, nestahuj sa, aj ked, ja ti to nahvoorit nemozem, je to len na tebe, ja ti hovorím svoj názor...

4 Nell | Web | 18. dubna 2010 v 22:07 | Reagovat

Prečo mi v poslednej dobe všetky tvoje články pripadajú tak depresívne ladené? Alebo som divná, alebo je to účel.

Každopádne, gratulujem! Som šťastná, že ťa prijali! :) V prvej päťke, paráda! :)

Ja som na osemročnom, šla som zo štvrtej triedy na základnej, nikdy som necítila to, čo ty, k tým ľuďom- teda deťom- som prakticky nemala žiaden vážny vzťah, mali sme 10 rokov, už si ich ani nepamätám...väčšinu :D Nemôžem ti teda pomôcť opisom mojich vtedajších pocitov, ale myslím, že tak trochu chápem, ako sa cítiš. Nové začiatky sú...divné.
Čo sa týka tvojho sťahovania, tento blog mám rada. A teba mám rada natoľko, nakoľko môžem mať nejakú podobne šialenú blogerku rada. (to ber v dobrom, jasne?:)) Prakticky...je mi jedno, akú budeš mať adresu, napriek tomu, že tento blog je super. Do akéhokoľvek iného vložíš seba, svoju osobnosť (ktorú máš!), a ak ti zmena pomôže, schvaľujem ju. Len nechcem, aby si sa vyparila natrvalo, proste musíš zostať v tomto virtuálnom blogovom svete, pretože ak nie, budem si od teba nútená vypýtať nejaký kontakt (:
Ja som kedysi tiež uvažovala o sťahovaní, ale...pre mňa majú tie komentáre akúsi citovú hodnotu, ako ma všetci chválili, aj keď som písala absolútne mizerne a tak :D Proste je to milé, časť, na ktorú nechcem zabudnúť. Možno o dva roky, keď to budem čítať, budem sa smiať a čudovať sa, ako ste to vlastne mohli čítať.

A nakoniec, čo sa týka SB, ja to už dávno nevolám SB, sú to OS (obľúbené stránky), pretože na ne chodím fakt rada. Tie, na ktoré som rada nechodila, som ...vyhodila :)
A dúfam, že to nie je len blbý sľub. No tak, Little, trochu optimizmu. Teda, možno ho máš, ale ja ho cítim. Alebo som sa už voči tomu divnému pocitu radosti, nejako obrnila. Dohováráť niekomu, nech je optimistickejší, je z mojej strany ironické. Nevadí, aj tak to robím. Ak máš dobrú náladu, daj to kus najavo, mňa to poteší :)
Hm, a možno to celé iba zle odhadujem, ak áno, ospravedlňujem sa. (:

5 Nell | Web | 18. dubna 2010 v 22:10 | Reagovat

Páni, zrejme najdlhší komentár, aký som kedy komu napísala o.O
+ mám tam chybu (jednu gramatickú, ale tú si nikto nevšimol, však?! Čiarka jedna sprostá sa mi tam votrela)
*Teda možno ho máš, ale ja ho necítim.*
Sorry, viem, že to vyzerá blbo takto prepísané, vytrhnuté z toho krásneho empatického kontextu, ale nemohla som inak.

6 zatial (ano, este rozhodnutie nepadlo) Little Treasure | 19. dubna 2010 v 18:43 | Reagovat

Chris: kujem :')

Pepenka5: Pardon, ze mam syndrom, nemozem za to. Ale situaciu si vystihla, fakt je to rozsirene. Ibaze ja si nemôzem pomôct, mam pocit, ze tento nickname ma uz nevystihuje a blog je vsetkym, len nie ostrovom pokladov (prelozene treasure island). Proste teraz to tak citim. Ospravedlnujem sa za to, no je to tak.

CajushHP: Mas v comsi pravdu, az taka radikalna zmena to nebude a aj do tohto blogu som sa posnazila zo seba daco vlozit :). Ibaze ako som uz napisala, zda sa mi, ze nick ani nazov blogu nevystihuju pojmy spravne (ked kliknes na treasure-island, asi by si necakala divnu poviedkarku, ta by si predsa nedavala za prezyvku Pokladik=Little Treasure). A o novej skole, hmmm.... Snad mi tie stare kontakty zostanu ;) .

Nellie: Dakujem moc za koment, taky dlhy som asi este nedostala :). Moje clanky nielenze zneju pomerne depresivne, oni take su bez toho, aby som to planovala. Ale nech tie moje kecy zneju akokolvek, v podstate som relativne stastna (hoci nie optimisticka), len mam v sebe furt istu davku frustracie a ta sa vydiera na povrch... A zase musim niekomu dat za pravdu - 10rocne tzv. decko vnima prestup inac, ale i pre neho to je nove. Jo a dakujem este za to, ze si mi dala pomerne neutralny koment ;), cize ma v podstate nechas, nech sa rozhodnem.

Ako vidite, este sa nerozhodlo ^____^ . Typicka ja. Dajte tomu este par dni =____= .

7 pepenka5 | E-mail | Web | 19. dubna 2010 v 21:43 | Reagovat

Litča: Ja viem, ja to chápem, ale tak nick sa dá zmeniť a názov ostrov pokladov... už som videla aj horšie názvy... Ale tak keď to tak cítiš... Glosovať by sme ostali, nie??

8 Ayamee | E-mail | Web | 19. dubna 2010 v 23:27 | Reagovat

Congrats k tomu, že si taká šikuľka a vzali ťa! Aj keď, ako som vyrozumela, tú školu ti vybrali skôr rodičia. Nič si z toho nerob, mne v podstate vybrali gympel i výšku tiež rodičia, okolie, lebo ja som hrozne nerozhodný človek, čo nikdy nevie, čože to vlastne chce, a v podstate som v pohode tak, ako som :D. Na gympli bolo super, výška ujde, aj keď tento semester to už začínam flákať, ehm, ehm, tento raz už asi žiadne štipko nebude :(... Čiže prosto z vlastnej skúsenosti vravím, že niekedy vedia druhí, čo je pre teba najlepšie a nakoniec ti môže byť na tom gympli viac ako fajn ;)

A čo sa presťahovávania blogu a menenia nicku týka, k tomu ti poviem len toľko, že aj ja som bola kedysi crystall a potom som si povedala, že to už nie som ja a teraz som Ayamee, aj keď mám tiež nutkanie byť zasa niekým iným, ale to ventilujem na iných stránkach (na kawaii-radiu som Alunne, na jednom fóre Eliyana :D) a zatiaľ mi to vychádza, keď tak mám náladu meniť blog, lebo je zaprataný hlúposťami a nedokonolasťami... Prosto ťa v tomto chápem, ak potrebuješ zmenu, choď do toho, aj keď sťahovať sa je fakt náročné na čas, no... :D Ale choď do toho, ak ti bude potom lepšejšie, len mi nezabudni dať link, čo by som bez tvojich glos a Tangensa robila? :D

9 nerozhodna adminka, ktora este nevie, ci zostane Little Treasure | 20. dubna 2010 v 22:28 | Reagovat

Pepenka5: Jasne, glosa sa predsa nezrusi, kludne ma tam aj oslovuj starym menom :D.

Ayamee: Celkom to nebolo na rodicoch, ja som sa hlasila dve skoly a oni svinuchy dali tie iste terminy prijimaciek a zatialco mna tahala spanielcina+spanielsky gympel, nasi mali znamych na anglickom a ze radsej nech sa naucim lepsie EN a argumentovali este aj s: "Aspon mas istotu, ze ta na anglicke pretlacime." A aj ostatni mi radili skôr anglicke, takze to uz akosi vyslo :D. Ale vysku si vyberem sama (ak vôbec dajaka bude, titul este cloveka nerobi)...snad. Jo a co se tyce nick(ov), tak to som ani netusila, ze dajaky crystall existoval. Pardon, blogujem ani nie rok ;).

A zase je chyba vo vedeni, t.j. vo mne, of course. Ospravedlnujem sa za to, ze teraz, ked mozem, nic nepridavam a vtedy, ked nemozem, by som fakt rada zverejnovala. Lenze najskôr sa musim rozhodnut, ci vam bude pisat Little z ostrova pokladov alebo relativne neznama nova osoba. S.O.R.R.Y, ja uz som sa taka nerozhodno-blborozhodna narodila, trt so mnou spravite. V piatok sa ozvem a) do komentarov s tym, ze som skôr Vahy nez to, co podla horoskopu - Rak alebo b) hodim clanok o tom, ze som stale Little alebo c) zbohom bud ostrov pokladov, Little vystrojte pohreb a zavitajte do pekla, teda na novu adresu so starymi clankami.

10 pepenka5 | E-mail | Web | 21. dubna 2010 v 19:52 | Reagovat

To ťa fakt budem môcť oslovovať Litča?? Ďakujem *láska v očiach* Som sa bála, že zase budem musieť skomoľovať iné meno :D

11 Este stale Little Treasure | 22. dubna 2010 v 15:16 | Reagovat

Pepenka5: Of course, ale skomolit mozes aj to pripadne nove ;). Ti odpustim.

Zajtra cakajte clanok s verdiktom, pribudne tak cca o 8.20.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.